Nóri v pondelok volili parlament. Rozhodli sa povedať nie vysokým daniam a sociálnemu štátu. Môže to vysvetľovať, prečo vládni sociálni demokrati dopadli tak biedne a nádej na zostavenie vlády si robia opoziční konzervatívci. Nórsko pravdepodobne čaká presmerovanie výhybiek - stredovo-ľavicovú vládu vystrieda stredovo-pravicová.

Voliči dali sociálnym demokratom jasne najavo, že so starostlivosťou svojho starostlivého štátu nie sú spokojní. A politikom rozdali divoké karty - po voľbách nemá nikto výraznú väčšinu, a tak je na kreslo premiéra dosť kandidátov.

Napriek historickému minimu sociálni demokrati na víťazstvo dosiahli. „Boli to zlé voľby,“ zhodnotil zisk 43 kresiel v parlamente premiér Jens Stoltenberg. Doteraz ich mali 65. O zostavenie vlády sa však Stoltenberg pokúsi a nehodlá rezignovať. Konzervatívna strana Höyre si z 22 polepšila na 38 poslancov. Jej predseda Jan Petersen sebavedomo hovorí, že „Nóri si vybrali zmenu“, a on je pripravený rokovať o zostavení vlády.

Ropa nerieši všetko

Nórsko je štátom s obrovským zdrojmi prírodného bohatstva. Len zásoby ropy v oceáne vynesú ročne každému obyvateľovi Nórska sedemtisíc dolárov. „Vláda ma sklamala. Tvrdia nám, že sme najbohatším národom na svete a my si pritom nemôžeme dovoliť ani kvalitné nemocnice a školy,“ zhrnula svoju nespokojnosť 79-ročná dôchodkyňa Kirsten Rustadová. Jej slová zrejme najlepšie dokumentujú počínanie Nórov vo voľbách. Konzervatívci voličom v predvolebnej kampani sľubovali to, čo ľudia chceli počuť - zníženie daní a zvýšenie výdavkov na školstvo a nemocnice. Zabralo to. Ale nespokojní sa nehrnuli len k pravici.

Za „kráľovnú volebnej noci“ bola vyhlásená líderka Socialistickej ľavicovej strany Kristin Halvorsenová. Jej strana si polepšila z 9 až na 23 poslancov. Ani s touto stranou však sociálni demokrati nedokážu zabezpečiť parlamentnú väčšinu.

Pravicová koalícia

„Pre sociálnych demokratov by bolo nezdravé, keby zostali pri moci,“ tvrdil noc po hlasovaní denník Aftenposten a podobné názory priniesli aj ostatné denníky. „Nie je mnoho pochybností, že vládu vytvoria konzervatívci spolu s kresťanskými demokratmi,“ povedal pre Reuters šéfekonóm bankového domu Handelsbanken Knut Anton Mork.

Šéf kresťanských demokratov Kjell Bondevik bude žolíkom, ktorý rozhodne. Populárny politik už raz vládu viedol, do marca 2000, keď ho vystriedal sociálny demokrat Stoltenberg. Dnes môže od šéfa konzervatívcov Petersena, ktorý má aj podporu extrémne pravicovej Strany pokroku, žiadať za podporu jeho 22 poslancov aj kreslo premiéra.

Dohoda o vytvorení vlády sa musí nájsť do 10. októbra, keď sa parlament stretne prvýkrát. Nórsky zákon totiž vyhlásenie nových volieb nepripúšťa.

MAREK CHORVATOVIČ

VŠETKY DÔLEŽITÉ NAJ

* Najhorší volebný výsledok vládnych sociálnych demokratov od roku 1909. Napriek tomu vo voľbách zvíťazili.

* Stále menší záujem ľudí využiť svoje volebné právo je celosvetovým trendom. V Nórsku prišlo k urnám 74,5 percenta oprávnených voličov. Takúto volebnú účasť by síce v Spojených štátoch či vo Veľkej Británii mohli závidieť, ale v Nórsku bola najnižšia v histórii.

* Nórsko je podľa správy OSN krajinou s najvyššou životnou úrovňou, ale zároveň aj s najvyššími daňovými odvodmi z príjmov - až 49 percent. Sociálni demokrati na to tentoraz doplatili.

* Afshan Rafiková ako prvá žena v parlamente nemá „západné“ korene a je prvým imigrantom, ktorý sa stal poslancom. Mladá študentka medicíny (26) pochádza z Pakistanu a bude zastupovať konzervatívcov. „Je príjemné stať sa históriou. Pre mňa je však teraz dôležité robiť dobre politiku,“ povedala Rafiková po zvolení. V parlamente bude 59 žien, o jednu menej ako v predchádzajúcom.

(mch)