Študenti z menej majetných rodín, ktorí chcú študovať na vysokých školách, môžu fakultu požiadať o sociálne štipendium alebo o pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu. Tá je veľmi výhodne úročená a môžu ju splácať až 21 rokov. „Pôžička z fondu sa podľa zákona musí splatiť do desiatich rokov, ale do nich sa napríklad nepočíta doba štúdia či materská dovolenka. Počas doby odkladu študentovi navyše neplynú úroky,“ hovorí o výhodách pôžičky riaditeľ ŠPF Ľubomír Zburín. Vlani fond dostal zhruba 5000 žiadostí a okrem jednej schválil všetky. 600 zmlúv sa im však nevrátilo naspäť, takže neboli právoplatne uzatvorené. Riaditeľ fondu predpokladá, že študentom robilo problém nájsť dvoch ručiteľov. Tohto roku už majú po starostiach - bude im stačiť len jeden ručiteľ. Fond vlani vyplatil pôžičky celkom 5094 študentom. FOTO SME - PAVOL MAJER
Návrh ministerstva školstva platiť školné znepokojil mnohých adeptov na vysokoškolské štúdium. Nájsť každý rok 7000 až 14 000 korún navyše nie je ľahké, a to ani pre strednú vrstvu obyvateľov. Veď štúdium na vysokej škole ani dnes nie je zadarmo – podľa prepočtov sa mesačné náklady vysokoškoláka pohybujú od 2500 do 4000 korún (podľa toho, či býva doma alebo na internáte).
Návrh novely zákona, ktorá má zaviesť poplatky, však ešte nebol schválený. Minister financií Ivan Mikloš totiž nebol spokojný s návrhom systému sociálnych štipendií a šéfovi rezortu školstva odporučil, aby sa zameral skôr na systém dlhodobých nízkoúročených pôžičiek. Pre študentov to znamená, že ak sa za štúdium začne platiť, tak najskôr o rok, a skôr ako na bezplatné sociálne štipendiá sa budú musieť spoliehať na svoju schopnosť vybaviť si a splatiť pôžičku.
Podľa hovorkyne ministerstva školstva Michaely Dobošovej by ministerstvo chcelo mať nový návrh hotový do konca novembra. Či sa ho však podarí do začiatku ďalšieho školského roka aj schváliť, nevie povedať.
Štúdium na vysokej škole je teda naďalej bezplatné – i keď nie je zadarmo.
Čo robiť, ak na to nemám?
Čo s tými, ktorí by chceli na vysokej škole študovať, ale už dnes na to nemajú dosť peňazí? Môžu si našetriť na štúdium ešte pred jeho začatím – napríklad brigádou v zahraničí či trvalým zamestnaním počas jedného roka po maturite. Môžu tiež skúsiť náklady na školu nejako „poplátať“ priamo počas štúdia. Takéto sú ich možnosti:
1. Môžu požiadať fakultu o niektoré zo štipendií – najčastejšie sociálne, pretože prospechové štipendiá nedávajú všetky vysoké školy a navyše sú dosť nízke (okolo 2000 korún, jednorazovo).
2. Môžu si vybaviť pôžičku, najlepšie zo Študentského pôžičkového fondu, pretože je výhodne úročená a môže sa splácať desať rokov, a navyše sa dá vybaviť priamo na fakulte. Mesačne tým môžete získať 2000 korún (okrem letných mesiacov).
3. Náklady na štúdium môžu hradiť z toho, čo zarobia na brigádach, doučovaním alebo prácou na vedľajší úväzok.
(sr)
