Július Koller: More, 1963–1964.
má značný ohlas vo verejnosti aj v médiách. Jedno z nich, noviny Kölner Stadt-Anzeiger využilo skutočnosť, že v tomto meste od emigrácie v roku 1980 žije slovenský kunsthistorik Tomáš Štrauss, a rozhovorom s ním priblížilo tvorbu Júliusa Kollera, ktorá je na výstave prezentovaná v širokom časovom rozpätí od šesťdesiatych rokov až po súčasnosť.
„Pred pádom komunistického režimu výtvarné umenie na Slovensku, ako aj iné umelecké druhy, suplovalo neexistujúce právo, morálku, myslenie a iné základné spoločenské hodnoty, tvoriac svojím vlastným jazykom akúsi ich ozdobnú náhradu,“ hovorí pre Kölner Stadt-Anzeiger Tomáš Štrauss. „Ak sme sa v čase normalizácie nechceli prispôsobiť panujúcej chudobe ducha, bolo nevyhnutné vkročiť do nevyskúšaných experimentálnych tendencií, akými boli happening, akčné a konceptuálne umenie či antimaľba.“
Práve Július Koller zohrával v tomto pohybe svojskú a neobyčajne podnetnú úlohu. Podľa Štraussa sa Kollerova špecifická záľuba v slovných paradoxoch a pokus o nahradenie iluzívneho obrazu určitosťou pojmového vyjadrenia – teda to, čomu sa dnes hovorí konceptuálne umenie – odrazili v jeho nezastupiteľnej úlohe v domácom avantgardnom orchestri. „Ešte dávno na školskú výstavu Koller namiesto povinnej maľby kdesi zo severného pobrežia odovzdal obraz s napísaným slovom more a k tomu postavil pohár čistej vody,“ spomína Tomáš Štrauss. Neskôr variácie na tému záhadných lietajúcich objektov (UFO) so všadeprítomným otáznikom vyjadrovali „objektívnu“ mystifikačnú mnohoznačnosť a číro fantastické úniky z odcudzenej reality obsadeného Československa. „Irónia, satira, spochybnenie všetkého naokolo boli vtedy asi jediným autentickým prejavom zvedavého a nepoddajného ducha,“ povedal ďalej Tomáš Štrauss pre Kölner Stadt-Anzeiger.
V súvislosti so širokou a podnetnou názorovou platformou vyhranených osobností ako Vladimír Popovič, Jozef Jankovič, Jana Želibská, Alex Mlynárčik a viacerí ďalší, s ktorými sa stretol v začiatkoch svojej tvorby v polovici šesťdesiatych rokov, Tomáš Štrauss polemizuje s vernisážovou vetou riaditeľky Kunstvereinu Kathrin Rombergovej, že Koller sa narodil v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste. „Práve so zreteľom na možnosť reagovať na vplyvy a tvorbu spomínaných osobností mám chuť povedať pravý opak, že Július Koller sa (šťastne) narodil práve v správnom čase a na správnom mieste.“
ALEXANDER BALOGH
