Zmeny klímy evidujú aj pezinskí záhradkári. Na snímke – Marta Cvíčelová pomáha manželovi v záhrade. FOTO – (EC)
„Sucho má bez ohľadu na to, či človek polieva, alebo nie, negatívny dopad na porasty, lebo prírodný dážď je nenahraditeľný. Polievaním udržiavame rastliny pri živote,“ hovorí Ing. Emil Cvíčela, záhradkár z Pezinka. Hovorí, že minerálne zloženie dažďovej vody je iné než skladba studničnej vody. Svoju úlohu zohráva aj spôsob aplikácie vlahy. Keď pestovateľ polieva podmokom, pôda sa zmýva väčšmi ako pri padaní dažďových kvapiek. Napokon, ani náklady na závlahy nie sú práve najnižšie. „Mnohí známi mi hovoria, že na polievanie minú mesačne sedemsto až osemsto korún. A pritom nemajú veľké záhrady.“
Zamyslieť sa treba aj nad tým, či je vôbec únosné polievať pri nedostatku vody v niektorých lokalitách Slovenska, keď hrozí, že zdroje vody budú chýbať v domácnostiach.
Medzi záhradkármi sa veľa hovorí o celkovom otepľovaní klímy. Niektorí skúšajú pestovať teplomilné plodiny, ktorým sa v minulosti v ich regióne nedarilo. Iní evidujú aspoň zmeny v spôsobe pestovania.
„Ak sme v tomto roku dostatočne zavlažovali papriku, dala sa dopestovať aj v tunajších podmienkach bez fólie či skleníka. Zaujímavý jav, ale tiež môže byť nebezpečný. Ak skutočne dôjde k posunu subtropického pásma až do našich zemepisných šírok, neviem, ako sa s takouto zmenou vysporiadame. Snažíme sa pestovať stromčeky na plytko koreniacich nízkokmenných podpníkoch. Po oteplení by však nemali dostatok vlahy na to, aby mohli vyživiť a udržať ovocie do leta až jesene,“ hovorí záhradkár.
Záhradkárčenie však zostáva aj napriek vrtochom počasia koníčkom, ktorého sa záhradkári nevzdávajú. Majú na to jednak ekonomické dôvody, keď ovocím a zeleninou prispievajú k samozásobeniu rodiny, jednak je to hobby, ktoré ich poteší výsledkami.
„Záhradu udržiavam podľa vlastných predstáv: musí byť čistá, upravená, bez burín. Mám radosť i z toho, keď namnožím niektoré rastlinné druhy, ktoré potom rozdávam známym,“ hovorí Ing. Cvíčela, ktorý pracuje v bratislavskom Výskumnom a vývojovom ústave železníc.
Pri dome má pozemok s rozlohou 1,5 ára, ďalšia záhrada meria 8 árov. Z ovocných druhov pestuje broskyne, jablone, čerešne, višne, ale aj jostu, egreše, červené i čierne ríbezle, vinič, trnavskú morušu, hrušky. Jednotlivé odrody dozrievajú v jeho dvoch záhradách postupne počas celej sezóny. Zo zeleniny vysádza takmer všetky druhy, ktorým sa v našich podmienkach darí. Darí sa aj citrónovníkom, ktoré zaštepil, ibištekom, oleandrom, rozmarínu či pivóniám.
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
