Nedávno sa nám narodilo druhé dieťa, na ktoré sme sa veľmi tešili. Prvé dieťa, dcérku, som mala ešte počas štúdia na vysokej škole. Dcérka má teraz tri roky, doteraz bola jediným vnúčaťom v celej rodine a od začiatku sa jej dostávalo veľkej pozornosti. S narodením druhého dieťaťa som sa trochu pripravovala na jej možné prejavy žiarlivosti, no predsa ma jej správanie teraz prekvapuje, znepokojuje a neviem naň adekvátne reagovať. Býva veľmi hlučná, zlostná, akoby chcela naschvál robiť zle. Keď syna kojím alebo uspávam, vtrhne do izby, vykrikuje a neviem ju utíšiť. V noci sa budí častejšie, ako keď bola sama, nahlas a dlho plače, čo predtým nerobievala. Utíšiť sa dá len ťažko. Sme z toho všetci čoraz nervóznejší. Čo by som s tým mohla urobiť?

Eva z Trenčína

Milá Eva,

Myslím si, že reakcia vašej dcérky na narodenie malého bračeka je normálna. Vaša úloha je náročná v niekoľkých veciach. Aj napriek tomu, že starostlivosť o najmenšieho člena rodiny je v prvých týždňoch po narodení zväčša veľmi intenzívna, je veľmi dôležité, aby ste si v priebehu dňa vyhradili čas, keď sa budete môcť stopercentne sústrediť len na dcérku. Aby si mohla zažiť, že ste tu len a len pre ňu. Bude to síce menej ako predtým, ale tieto pevné momenty istoty jej pomôžu preniesť sa cez more neistoty a zmien, ktorými teraz pláva a s ňou aj celá vaša rodina.

Druhá vec, ktorú vnímam ako veľmi dôležitú, je skúsiť pomôcť dcérke vyjadriť jej hnev, zlosť, frustráciu. Ideálne by bolo, keby sa to dalo cez nejakú hru s jej obľúbenými hračkami, zvieratkami, zahrať sa s ňou bábkové divadlo, alebo jej skúsiť vymyslieť rozprávku o zvieratkách, ktorým sa narodilo druhé bábätko. A nechajte zvieratká, nech cez vás, a možno miestami cez vašu dcérku rozprávajú to, čo medzi sebou rozprávajú ľudia a možno aj o čosi viac, na čo si niekedy priamo netrúfneme. Nechajte ich rozprávať o strachu, neistote, závisti, láske a hneve. Deti sú vnímavé, pochopia to. Všímajte si, ako na hru, jednotlivé vety dcérka reaguje. Jej rekciám prispôsobujte ďalší dej. Spolu si vymýšľajte, skáčte od radosti, objímajte sa, keď sa udeje niečo „strašné“. Vyžaduje si to síce dávku tvorivosti a flexibilnosti, ale možno by to mohla byť pre vás pekná skúsenosť. Možno si to vyžiada nejaký čas a ešte niekoľko nepokojných nocí, ale som presvedčený, že do jej reakcií takto postupne vnesiete nový vzorec, ktorý jej a vám pomôže. Všímajte si, či sa aspoň na niekoľko sekúnd počas dňa objavuje v jej správaní, pohľade, dotyku s bračekom niečo nové. Čakajte a hľadajte skôr maličkosti. A ak sa dá, skúste ju postupne nejakými drobnosťami pritiahnuť do starostlivosti o bračeka. Tak si možno ako súčasť hry, jasnejšie vytvorí a definuje svoje nové miesto v rodine. No a čo je najdôležitejšie, každý z vašej rodiny, a teda aj vy, by ste si v priebehu dňa mohli nájsť čas vyhradený len a len pre seba, nech je to čo aj len 20 minút. Tento čas je dôležitý na to, aby ste udržali kontakt so sebou samými. Keď budete v relatívnej pohode vy, výrazne sa zvýši pravdepodobnosť, že sa do nej dostanú aj vaše deti. No a, samozrejme, vtiahnite do starostlivosti a hry aj svojho manžela.