foto
Čitateľka Eva má problém, s ktorým sa stretnú asi všetci rodičia. Nedávno sa jej narodilo druhé dieťa a trojročná dcéra žiarli. „Na prejavy žiarlivosti som sa síce pripravovala, no jej správanie ma predsa len prekvapuje a neviem naň reagovať. Býva veľmi hlučná, zlostná, akoby chcela naschvál robiť zle.“
Máte aj vy podobné skúsenosti? Ako ste pomáhali prvému dieťaťu zvládnuť prejavy žiarlivosti? spýtali sme sa internetových čitateľov.
Doteraz bol svet kolotoč, ktorý sa krútil okolo dcérky a zrazu je z kolotoča vyhodená do kúta. Najhoršie je, ak ju rodič odstrkuje s komentárom „musím to alebo ono s bábätkom“. Vtedy súrodenca vníma ako súpera. Matka musí v tomto období reagovať veľmi citlivo. Namiesto odstrkávania pohladiť, namiesto okríknutia milé slovo. Najhoršie je, ak sa pri kojení zavrie do izby a trojročné dieťa vyhodí, aby neotravovalo. To je horšie ako facka.
o o o
Pri narodení tretej dcérky môj dvojročný syn veľmi žiarlil, dokonca sa začal zajakávať. Vtedy som si povedala, že pri troch deťoch nebudem mať čas chodiť s ním na logopédiu a začala som sa mu venovať viac ako dcérke. Stále som mu rozprávala, aký je pre mňa dôležitý a dávala som mu malé úlohy. Asi po siedmich mesiacoch sa prestal zajakávať a pre najmladšiu dcérku sa stal ochrancom. Dnes sú už školáci a na detské žiarlenie si ani nespomenú. Na všetko treba trpezlivosť a lásku. Nech každé dieťa pocíti, že ho máte rovnako rada. Ale nie je dobré dieťaťu povoľovať a zahŕňať ho darmi, len aby ste mali od neho pokoj. Uvidíte, že o rok sa nad týmto už len pousmejete. Skúste do problému zapojiť viac manžela, nech je jeho pozornosť viac upriamená na staršie dieťa.
o o o
Aj ja som o tri roky staršia ako môj brat a celý život som trpela tým, že ja musím byť tá rozumnejšia, že o mladšieho brata sa treba viac starať, preto ja „musím počkať“. Povedala som si, že moje deti toto nezažijú.
Moja dcéra je o tri roky staršia ako syn a, samozrejme, žiarlila naňho. Ja som každú voľnú minútu venovala iba jej. Najmä keď syn spal, sme si čítali, hrali sa a ak sme ešte neskončili, keď sa syn zobudil, nechala som ho niekedy chvíľu plakať, aby som dcére dokázala, že ona je rovnako dôležitá ako on. Zapájala som ju „do práce“ a chválila ju. Vyplatilo sa to, aj keď to nebolo vždy ľahké, lebo syn bol odmalička veľmi živý a aktívny.
Dnes má dcéra 18 rokov a s bratom vychádzajú veľmi dobre – až tak, že sa mnohí ich kamaráti čudujú.
o o o
Odporúčam preštudovať knihu Sourozenecké konstelace od K. Lemana – až vďaka nej som nedávno – ako 25-ročná – prišla na to, prečo som v mnohých veciach taká, aká som, prečo je môj vzťah s mladšou sestrou dodnes zložitý.
o o o
Dieťa sa narodilo len nedávno, je teda ešte maličké a veľa času prespí. V každej voľnej chvíli sa treba venovať dcérke, aby sa necítila odstrčená. Treba z nej urobiť „dôležitú“ osobu a zapojiť ju do starostlivosti okolo bábätka (umyť cumlík, pomáhať pri kúpaní a prebaľovaní), aby mala pocit dôležitosti. Tento problém riešia vo všetkých viacdetných rodinách a ja si myslím, že ak dcérka nepocíti, že súrodenec dostáva prednosť, všetko sa utrasie.
o o o
Nechápem, prečo je ten vekový rozdiel taký malý. Ja mám s bratom osemročný rozdiel, je starší, a niečo ako žiarlivosť u nás nebolo. Asi je to tým, že sme každý mali svoju detskú izbu.
o o o
Sme traja súrodenci a tiež je medzi nami trojročný rozdiel – podľa mňa je ideálny. Sme si vekovo veľmi blízki, celé detstvo sme sa hrávali spolu, všetkými etapami vývoja sme prešli spolu, vládne medzi nami porozumenie. A podľa rodičov sme vôbec nežiarlili – pripravovali nás na príchod bábätka a pomáhali, sme, keď sa narodilo.
