Sidney J. Gluck na výstave v Danubiane v Čunove. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Čiperný pán v miernom predklone si prezerá veľkoformátové fotografie. Paličkou poklepkáva obrovské sochy z terakoty, ktoré previezli loďou z Číny, a upresňuje ich polohu. Všetko sa deje vo svižnom tempe. Povely sú rezké, ale nikdy sa nezabudne na úsmev. Ich majiteľ má 87 rokov, ale vitalitou by tromfol aj päťdesiatnika. Slávny americký fotograf, vedec a pedagóg SIDNEY J. GLUCK prišiel do Danubiany v Čunove so svojím Prvým cisárom.
Výstava má svetovú premiéru. Danubiana dostala prednosť pred Šanghajom a New Yorkom. „Zaujalo ma urobiť výstavu v priestore, ktorý je situovaný na hraniciach troch štátov,“ povedal včera pre SME Sidney J. Gluck. Prvý cisár vznikol ako spoločný projekt Sidney J. Glucka a slovenského maliara Petra Pollága zo spoločného pobytu v Číne. Vernisáž bude dnes o 16.00 h. Kurátor Edwin Meulensteen ju pripravil ako „rôzne výtvarné pohľady na krajinu a ľudí, ktorým chceme porozumieť“.
Hra s realitou
Čínski vojaci v bojových pózach, repliky sôch zo starodávnej Číny, fotografie manipulované počítačom. Danubiana sa premenila na čínske cisárstvo. Jeho dejiny sú interpretované moderným umením. „O čom sú moje obrazy? Sledujte ich povrch,“ hovorí so záhadným úsmevom Gluck. Chodí od obrazu k obrazu a náruživo ukazuje meniace sa farby a tvary. „Všetko je tam. Experiment aj zámer. Moderné technológie aj klasika.“
Fotografie z Číny Sidney J. Glucka sú rafinovanou hrou s realitou. Občas zaostrí detail, inokedy ho nechá zastrieť za závoj štruktúry. Počítačom manipuluje obraz a utvára realitu novú - tú svoju. Doteraz sa takýto obraz kládol na papier. Sidney J. Gluck ako jeden z prvých na svete sa rozhodol pre plátno. Ako pri olejomaľbe.
„Áno, kladiem otázky,“ hovorí Gluck a zároveň sa pýta: „Kde sú hranice maľby a kde sa začína fotografia? Kde sa končí naša história a kde sa začína naša súčasnosť?“ Hranice sú nejasné, veci sa prelínajú. Sidney J. Gluck otvára dvere na uvažovanie.
Priekopník vedy
Pre Newyorčana Sidneyho J. Glucka je umenie síce veľmi osobnou, ale len jednou z mnohých aktivít. Vo svojej podnikateľskej kariére získal niekoľko patentov a zodpovedal za počiatočný vývoj nylonových vlákien (padáky), tkaného skleneného vlákna (ohňovzdorné kryty na stenu) a sklolaminátu s epoxidom (nepriestrelné vesty). „Boli sme hlavným novátorom elastických textílií s gumenými vláknami. Zlepšil som mnoho výrobných procesov,“ hovorí s hrdosťou Gluck, ktorý sa pri odchode do dôchodku špecializoval na dekoratívny textil.
Sidney J. Gluck založil hnutie Live and Let Live (Ži a nechaj žiť), ktoré roku 1955 pomohlo zažehnať americko-čínsky spor. Prezident Nixon použil jeho program pri nadviazaní vzťahov s Čínou. Už šesťdesiat rokov prednáša politiku, ekonómiu a filozofiu na New School for Social Research v New Yorku. Vyučoval aj na renomovaných textilných inštitútoch v USA, napríklad Parsons School of Design, a na Fashion Institute of Technology. Už deviaty rok moderuje televízny program Pacific Rim News Review v New Yorku a je pravidelným prispievateľom do rozhlasu.
Výtvarné podobenstvá
Prosba, Rebrík, Úľ, Pamätníci dynastie Kin - to je niekoľko názvov obrazov slovenského maliara Petra Pollága (1958), ktoré nás pozývajú do sveta výtvarnej komunikácie. Komunikácie medzi Východom a Západom, kresťanstvom a budhizmom, v ktorej sa prirodzene stavajú mosty medzi civilizáciami. „Chcel som medzi týmito dvoma svetmi nájsť paralely,“ tvrdí Peter Pollág a jeho obrazy mu dávajú za pravdu. Utvoril príťažlivé výtvarné podobenstvá, v ktorých je výtvarný experiment prirodzenou súčasťou pochopenia stavu vecí, ale i objavovania vecí tušených. Raz je to veľkorysá vrstva pigmentu, inokedy rafinovaná manipulácia počítačom, potom zase viacvýznamové prekreslenie povrchu.
Experiment v prípade Petra Pollága však nikdy nie je samoúčelnou exhibíciou. Vždy je súčasťou fungujúceho systému charakterizujúceho danú tému. „Snažím sa o maľbu, ktorá by mala klasicky dýchať a zároveň by z nej bolo cítiť rôzne štruktúry a podmaľby,“ vyhlasuje Pollág, ktorý sa vyhýba prvoplánovanosti a nadbiehaniu diváckemu vkusu. S vytrvalosťou starých čínskych majstrov hľadá harmóniu na umiestnenie kaligrafickej pečiatky či tradičného čínskeho písma.
ĽUDO PETRÁNSKY
