Schröder sa včera v Prahe cítil dobre. Ani na Karlovom moste ho nemátala minulosť. FOTO - ČTK
Schröder mal pôvodne do Prahy pricestovať už vlani v marci, cestu však na poslednú chvíľu zrušil. Bolo to obdobie mimoriadneho ochladenia česko-nemeckých vzťahov v dôsledku vystupňovanej hystérie okolo Benešových dekrétov a prípadného odškodnenia odsunutých Nemcov. Pod atmosféru sa podpísali predvolebné kampane v obidvoch krajinách a špeciálne vtedajší český premiér Miloš Zeman, ktorý sudetských Nemcov označil za Hitlerovu piatu kolónu.
Schröder a Špidla sa včera zhodli, že otázky minulosti nebudú otvárať. Ak sa teda aj o sudetských Nemcoch včera v Prahe vážnejšie rokovalo, na verejnosť to nepreniklo.
Schröder nezabudol zdôrazniť, že na zlepšení situácie má veľkú zásluhu práve Špidla, ktorého vláda v júni prijala uznesenie označujúce odsun Nemcov z dnešného hľadiska za neprijateľný. Schröder naopak dostal plaketu Českej rady pre obete nacizmu za to, že prispel k odškodneniu nútene nasadených a uzmiereniu medzi národmi.
Oproti príkladnej zhode v otázke česko-nemeckých vzťahov naznačili vyjadrenia Schrödera a Špidlu rozdielne postoje v otázke budúcej ústavy Európskej únie. Kancelár Schröder varoval pred snahou o zmenu mnohých častí návrhu ústavy, čo by podľa neho mohlo ohroziť prijatie ústavy ako také.
Špidla si naopak myslí, že je možné o niektorých otázkach rokovať a návrh ústavy meniť aj bez toho, aby to viedlo k jej úplnému odmietnutiu.
Predsedovi českého senátu Petrovi Pithartovi Schröder sľúbil, že Nemecko v roku 2006 preskúma možnosť nepredĺžiť opatrenia na ochranu svojho pracovného trhu pred pracovnou silou z Čiech.
Asi tridsať ľudí v priebehu Schröderovej návštevy demonštrovalo proti rušeniu škôl lužických Srbov, najvýznamnejšej pôvodnej slovanskej menšiny v Nemecku. Školy sú podľa demonštrantov jedným z posledných verejných miest, kde môže menšina uplatniť svoju materčinu. Schröder na adresu demonštrantov povedal, že rušenie škôl je vecou saských krajinských úradov a on ako spolkový kancelár to nemôže nijako ovplyvniť.
PETER MORVAY
