Záhreb a Rím vraj jednostranne vyhlásia vlastné výlučné ekonomické zóny.
Slovinsko má iba 42 kilometrov morského pobrežia v severnom cípe Jadranu. Vyhlásenie chorvátskej výlučnej zóny by podľa Ľubľany vzhľadom na rozmery Jadranského mora znamenalo, že príde o voľný prístup k Stredozemnému moru. Chorvátske úrady by potom napríklad mohli zastaviť každú loď smerujúcu do Slovinska.
Premiéri oboch krajín v roku 2001 podpísali dohodu, ktorá vymedzuje hranice na mori. Tento dokument však chorvátsky parlament neratifikoval, a tak nenadobudol platnosť.
Slovinsko tvrdí, že malo aj v časoch niekdajšej Juhoslávie voľný vstup k otvorenému moru a z hľadiska právnej kontinuity aj podľa dohody z roku 2001 má na tento prístup stále právo.
„Dohoda z roku 2001 je mŕtva. Slovinsko by malo akceptovať, že nemá žiadny priamy prístup do medzinárodných vôd,“ tvrdí naopak chorvátsky minister zahraničia Tonino Pičula. Ľubľana označila chorvátsku iniciatívu za pokus poškodiť slovinské ekonomické a politické záujmy.
Spor medzi Slovinskom a Chorvátskom o morské hranice sa vlečie od rozpadu Juhoslávie, zatiaľ sa však nikdy takto nevyhrotil. Slovinsko sa teraz obrátilo na Európsku úniu a na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca zo Záhrebu.
Ľubľana v pondelok dokonca pohrozila, že prestane podporovať Chorvátsko v jeho snahe o vstup do EÚ a NATO.
„Dostávame sa do situácie, keď budeme musieť prehodnotiť svoju politiku v tomto smere,“ povedal slovinský minister zahraničia Dmitrij Rupel. Onedlho bude Slovinsko členom oboch organizácií a neskorší prípadný vstup Chorvátska nebude možný bez jeho súhlasu.
Európska únia zatiaľ na spor reagovala opatrne. Problémy s vyhlásením výlučnej ekonomickej zóny vraj nepatria do jej kompetencie, ale spadajú pod medzinárodné morské právo uplatňované v rámci OSN.
Razantný chorvátsky postup mnohí pozorovatelia spájajú s parlamentnými voľbami, ktoré budú v tejto krajine v jeseni. Nedá sa vylúčiť, že po ich ukončení spor opäť vyšumí.
PETER MORVAY
