Agenda, o ktorej majú ministri zahraničných vecí členských aj pristupujúcich krajiny neformálne diskutovať, má všetky predpoklady na to, aby sa zasa naplno prejavili únijné rozpory a lavírovanie. Navyše v témach Irak, Blízky východ či obranná politika dlhodobo na seba narážajú predstavy Washingtonu a časti únie. Neschopnosť politikov sformulovať jednotný a jednoznačný postoj (a dnes vrcholiace stretnutie na tom zrejme nič nezmení), vôbec nepomáha konštituovaniu Európy ako mocnosti na úrovni Ameriky ani ľuďom v konfliktných oblastiach.
Problém je často v tom, že niektorí členovia únie sa z rôznych dôvodov úzkostlivo pridržiavajú realitou prekonaných predstáv. Klasickým príkladom je opätovný pokus Británie a ďalších krajín zaradiť Hamas na európsky zoznam teroristických organizácií. Jej vojenské krídlo tam už je, politickú časť drží mimo jej „charitatívna činnosť“. Práve charitou Hamasu ospravedlňuje hlavne Francúzsko a Belgicko svoj odmietavý postoj k zaradeniu organizácie na teroristický zoznam. Všetko v čase, keď samotná palestínska samospráva zatvára úrady Hamasu a snaží sa odblokovať jeho vplyv na školstvo a sociálne záležitosti.
Diplomatické zdroje naznačujú, že Francúzi by svoj názor mohli korigovať, no zrejme nie dnes. Ich motívom totiž podľa analytikov nie je len obava o osud Palestínčanov, ktorým bude odoprená charita Hamasu, ale aj možnosť nepriamo oponovať Američanom.
Práve americký tieň bude nad celým stretnutím poletovať. Únia bude hovoriť o americkom návrhu irackej rezolúcie, ktorú už Nemci a Francúzi skritizovali. Dá sa očakávať, že tradičné delenie Európy na odporcov a podporovateľov amerických akcií v Iraku sa opäť obnoví.
Zo zahraničných tém majú ministri hovoriť aj o Iráne, kde únia nateraz odoláva americkému tlaku na zmenu postoja k Teheránu od dialógu k izolácii. Európske médiá naznačujú, že pozícia únie bude závisieť od správ medzinárodných zbrojných inšpektorov. Tie budú k dispozícii koncom mesiaca.
Postoj k Amerike a vplyv irackej krízy sa prejavia aj v diskusii o spoločnej obrannej politike. Na stole budú dva projekty: francúzsko-nemecko-belgický a britský (podporovaný Talianmi a Španielmi a podľa britskej tlače aj pristupujúcimi krajinami). Kým prvý predpokladá vytvorenie európskych obranných síl mimo rámca NATO, druhý hovorí o kooperácii a vytvorení „špeciálnej plánovacej bunky“ pre Európu v sídle NATO.
Najväčším projektom únie týchto dní je však európska ústava a snaha talianskeho predsedníctva mať do konca roka jej definitívne znenie. Ministri o nej hovorili už včera. Nikto však nepredpokladal, že ku kontroverznému dokumentu zaujmú nejaké stanovisko. Napokon nemali hovoriť o jeho obsahu, len o časovom rámci jeho prijímania.
