BERLÍN – V Berlíne oddnes možno navštíviť najväčšie židovské múzeum v Európe. Osemstopäťdesiat prominentných hostí, Berlínska filharmónia a Chicagsky symfonický orchester, spolkový prezident Johannes Rau a kancelár Gerhard Schröder boli pri tom, keď ho v nedeľu večer slávnostne otvorili. Židovské múzeum v Berlíne. Múzeum, ktorého vybudovanie stálo asi 120 miliónov mariek, ponúka návštevníkom 3900 exponátov, z toho 1600 originálov.

Nemožno hovoriť

o nemeckých dejinách bez holokaustu

Kto vstúpi do novostavby Židovského múzea v Berlíne, uvidí najskôr granátovú jabloň z umelej hmoty a hodvábu. Granátové jablko znázorňuje v židovskej kultúre plodnosť a strom signalizuje, že táto komplexná expozícia nie je iba múzeom vyhladzovania Židov nemeckými nacistami, ale chce ukázať celých 2000 rokov zložitého nemecko-židovského spolužitia a spoločných dejín.

„Musí byť jasné, že nemecké dejiny bez prítomnosti Židov nemožno vôbec vysvetliť,“ hovorí 75-ročný riaditeľ múzea Michael Blumenthal, ktorý pochádza z Nemecka a v sedemdesiatych rokoch bol vo vláde amerického prezidenta Jimmyho Cartera ministrom financií. „Samozrejme, nemôžeme hovoriť o nemeckých dejinách bez holokaustu,“ dodáva.

„Katastrofu si musíme v pamäti strážiť,“ povedal pri otvorení spolkový prezident Johannes Rau, „to by však nemalo viesť k chybnému záveru, že holokaust je sumou židovsko-nemeckých dejín.“

Rozhodnutie budovať múzeum padlo v roku 1975, ale až roku 1992 sa začalo stavať. K barokovému Ephraimskému palácu vo štvrti Kreuzberg pribudla originálna moderná prístavba podľa projektu amerického architekta židovského pôvodu Daniela Libeskinda, ktorá je sama osebe považovaná za umelecké dielo. Kľukatá budova s kovovým opláštením môže pôdorysom niekomu pripomínať polámanú Dávidovu hviezdu, inému blesk a ďalšiemu zastavané prázdno po vyhladzovacom tábore v Osvienčime.

Spoločnosť si na rasizmus a antisemitizmus zvykla

Prázdna stavba bola prístupná niekoľko mesiacov po dokončení v roku 1999 a už vtedy ju navštívilo viac ako štvrť milióna ľudí. Teraz sa budova zaplnila 3900 exponátmi a multimediálnou technikou.

V inscenácii Novozélanďana Kena Gorbeya, ktorý nie je Žid a nevie ani slovo po nemecky, výstava zobrazuje v dramatických kontrastoch svetla a tmy spolužitie Nemcov a Židov od rímskych čias do dneška. Niektoré priestory predsa len zostali prázdne a symbolizujú, o čo všetko zo židovskej kultúry svet prišiel.

V Berlíne už raz židovské múzeum vzniklo – iba krátko predtým, než sa v roku 1933 stal ríšskym kancelárom Adolf Hitler. Počas novembrových pogromov roku 1938 ho zatvorili, umelecké skvosty zhabali a rozkradli.

Nemecké médiá včera citovali Paula Spiegela, predsedu Ústrednej rady židov v Nemecku, ktorý varoval pred priveľkými očakávaniami spojenými s novým židovským múzeom. Povedal, že spoločnosť si na rasizmus a antisemitizmus zvykla: „Nepoznám v Nemecku miesto, kam by príslušníci menšín mohli prísť a povedať si: tu som v bezpečí.“

Ešte tento rok na jeseň chcú Nemci splatiť ďalší historický dlh a v susedstve Brandenburskej brány začať budovať ústredný pamätník holokaustu. Po rokoch sporov o jeho podobu sa má podľa projektov amerického architekta Petra Eisenmana postaviť rozsiahle pole s 2700 betónovými kvádrami a podzemným dokumentačným strediskom. (čtk, reuters, dpa)