Najväčšiu popularitu mu však priniesol film (Ostře sledované vlaky, Markéta Lazarová, Svatba jako řemen, Utrpení mladého Boháčka). Sedemdesiate roky znamenali jeho nútený ústup zo slávy za svoj postoj k normalizácii. Po podpise Charty 77 nastala ďalšia vlna perzekúcie a v roku 1978 odišiel do exilu v Rakúsku. O rok neskôr sa stal členom slávneho viedenského Burgtheatru, kde bol až do roku 1996. Už po novembri 1989 sa však vrátil, no v divadlách účinkuje sporadicky, vo filme hral napríklad legendárneho majora Terazkyho v Čiernych barónoch. (čtk)