„Na jar v roku 1938 sme sa ako obvykle celá rodina zišli na slávenie Pesachu. Môj brat Móric prišiel z Čiech, kde slúžil v Československej armáde. Sestra Ráchel sa učila za krajčírku v Topoľčanoch a priviedla domov svojho snúbenca Emanuela. Prišli si vypýtať povolenie na sobáš. Boli tu aj moji bratia Alex, Samuel, Vilo, Dávid a Herman. Otec sa tváril ustarostene. Počas večere nás niekoľkokrát prosil, aby sme mu sľúbili, že o rok sa zase takto všetci stretneme. Znova a znova sme mu to museli sľúbiť. Sľub sme však nedodržali.“
Spomienky Martina Friedmanna z Bánoviec nad Bebravou sú podobné spomienkam tisícov ďalších slovenských Židov.
O rok neskôr už chýbali traja bratia – dvaja boli v pracovných táboroch, jeden v Palestíne. O tri roky neskôr, v apríli 1942, pri sviatočnom stole sedelo len torzo početnej rodiny. Alex, Ráchel, jej muž Emanuel a ich dieťa boli odtransportovaní do Osvienčimu, Vilo v pracovnom tábore. Samuel a Móric emigrovali do Palestíny.
„Matka počas večere stále plakala a potichu opakovala: stane sa niečo zlé… Otec si ma zobral nabok a povedal mi: Martin, mali by sme sa všetci pripraviť na transport,“ píše v knihe spomienok. Otcove slová sa splnili – už onedlho rodičov, Hermana a Dávida odtransportovali do Osvienčimu.
Martina zachránilo, že sa prihlásil do pracovného tábora v Seredi. Po vypuknutí povstania ušiel a pod zmeneným menom sa pridal k partizánom. „Aj medzi partizánmi panoval antisemitizmus. Mesiace, strávené v horách v partizánskej jednotke, som nikomu neprezradil, že som Žid. Tŕpol som, aby na to neprišli.“
Po vojne sa pod zmeneným menom prihlásil na stavebnú fakultu v Bratislave. Štúdium nedokončil. K svojmu skutočnému pôvodu sa v Československu prihlásil naposledy v roku 1949, aby mohol v strachu pred antisemitizmom komunistov emigrovať do Izraela. Z celej rodiny prežili štyria bratia.
Svoju knihu spomienok nazval Nesplnený sľub. „Napísal som ju ako spomienku na našu rodinu, ako zostala žiť v mojej pamäti. Ako prejav vďaky tým, čo museli obetovať svoje životy, aby som ja a mnohí mne podobní mohli prežiť. A tiež ako memento pre tých, čo neveria, že dejiny by sa mohli opakovať…,“ píše v úvode knihy.
Odhaduje sa, že počas 2. svetovej vojny zahynulo okolo 70 000 slovenských Židov a stovky Rómov. Pamätný deň obetiam holokaustu a rasového násilia si Slovensko pripomenulo tento rok prvý raz v nedeľu 9. septembra. (mar)
