foto

Otec bol aj zvonárom v chráme v Hrabskom. Pri zvonení „proti búrke“ ho 6. júna 1905 ako 28-ročného usmrtil blesk. Vasiľova matka odišla v roku 1908 do USA za prácou.

Po skončení gymnázia študoval teológiu v Prešove. Keď ju v roku 1928 skončil, matka chcela, aby odišiel za ňou do Ameriky, kde pracovala. Vasiľ však vážne ochorel a matkine peniaze na cestu do USA minul na lekárov. Po vyliečení požiadal biskupa Pavla Petra Gojdiča o kňazskú vysviacku s tým, že ostáva v celibáte. Po vysvätení odišiel do Prahy, kde v tom čase žilo veľa československých gréckokatolíkov.

V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie. Od 1. septembra 1941 bol biskupským tajomníkom. Po skončení druhej svetovej vojny sa pričinil o založenie mesačníka Blahovistnik, napísal niekoľko duchovných kníh. Krátko pred tým, ako sa komunistický režim v 50. rokoch snažil násilne zlikvidovať gréckokatolícku cirkev, sa stal pomocným biskupom. Vysvätil ho biskup Gojdič. V piatok 28. apríla 1950 bol v hoteli Čierny orol zinscenovaný smutne známy tzv. veľký sobor, na ktorom sa odhlasoval „manifest“, ktorým bola zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev v Československu. Ešte tej noci bol biskup Gojdič odvlečený do Nižnej Šebastovej a Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v kláštore v Báči pri Šamoríne a potom vo františkánskom kláštore v Hlohovci.Tu bol zatknutý a po vyše roku veľmi krutého vyšetrovania bol 24. októbra 1951 odsúdený na 15 rokov väzenia, plného mučenia a ponižovania. Po prepustení pracoval ako pomocný robotník no naďalej bol pod permanentným tlakom ŠtB a v pastorácii pôsobil len tajne. V roku 1968 so 163 kňazmi a 66 laikmi vytvoril Akčný výbor a v apríli tohto roku sa rozhodol znovu založiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku. Oficiálne bola schválená 13. júna 1968. Zomrel v roku 1976 na následky internácie.