Až opadá listí z dubu – prvá rozprávka z Fimfárum Jana Wericha.
FOTO – FALCON
Pre súčasných tvorcov animovaného filmu rozhodne nie je ľahké súperiť v tvorbe pre deti s obrovským kvantom produkcie, ktorú chrlia televízne kanály. Čas rozprávačov a rozprávkových príbehov zatlačila do úzadia akčná rýchlosť komiksovej skratky. Tá servíruje a komprimuje všetko atraktívne a vzrušujúce a zrieka sa často akejkoľvek poézie či ponaučenia. Preto je zaujímavé, keď sa do detského filmového jedálneho lístka zaradí čosi iné – sčasti evokujúce tie najlepšie rozprávkové tradície českého animovaného filmu a súčasne rešpektujúce výbušnú dynamiku aktuálnych trendov.
Fimfárum je spoločným dielom uznávanej režisérky Vlasty Pospíšilovej a mladej animátorskej hviezdy Aurela Klimta. Vzniklo podľa piatich rozprávok Jana Wericha – Až opadá listí z dubu, Splněný sen, Lakomá Barka, Franta Nebojsa a Fimfárum. Ako prvú stvárnila Pospíšilová rozprávku Lakomá Barka v roku 1986, neskôr k nej pridala Splněný sen (2000) a Až opadá listí z dubu (1991).
O animáciu zvyšných dvoch rozprávok sa postaral Klimt. Meno tohto mladíka, bývalého žiaka slávneho Břetislava Pojara, je už ovenčené niekoľkými úspechmi. Jeho druhý študentský film Eastern – Krvavý Hugo figuroval medzi kandidátmi na študentského Oscara a za svoje diela Klimt si pravidelne odnáša Kristiánov, ocenenie českej filmovej kritiky. „Federálne“ dieťa, narodené v Žiline má už v hlave ďalšie zaujímavé projekty ako napríklad celovečerný film Myslivecká odysea či adaptáciu Čapkovho románu Válka s mloky.
Knihu rozprávok Fimfárum začal Jan Werich písať pre syna Jiřího Trnku. Jeho otec, génius animovaného filmu, ilustroval knižnú verziu. Na dnešnej vizuálnej podobe netradičných rozprávok sa podieľali výtvarníci Martin Velíšek a Petr Poš. Tvorcovia spojili klasickú bábkovú animáciu s nezabudnuteľným hlasom Jana Wericha. Film využíva archívnu nahrávku z rokov 1960-67 a vracia do magickej moci rozprávky nielen deti.
Fimfárum uviedol svojho času najvýstižnejšie sám Werich, keď povedal: „Jsou to pohádky pro chytrý děti. A pro chytrý dospělý. Protože když jsou dospělý chytří, tak se nestydí za to, že je v nich pořád trochu dítěte.“
Autor: Viera Langerová
