Režisér Aurel Klimt prišiel osobne uviesť Fimfárum Jana Wericha do slovenských kín. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Jan Werich hovorieval, že rozprávky ako reťaz obopínajú svet a spájajú ľudí z rôznych krajín. Jeho rozprávkový súbor Fimfárum, ktorý niekoľkokrát vyšiel aj knižne, teraz spája aj niekoľko generácií. Záznamy Werichovho rozprávania vznikali na platniach v šesťdesiatych rokoch. Dnes jeho hlas zaznieva aj z plátien multikín, o ktorých Werich ešte nič netušil.
Celovečerné pásmo piatich animovaných príbehov Fimfárum Jana Wericha je výsledkom režisérskeho tandemu Aurel Klimt - Vlasta Pospíšilová. „Najprv sme sa báli, ako bude po pätnásťročnej pauze v kinách prijatý animovaný film. Bola to trochu stávka v lotérii, ale napokon malo Fimfárum v Čechách slušne vypredané aj večerné projekcie,“ povedal pred slovenskou premiérou Fimfára AUREL KLIMT (1972), iniciátor a koproducent celého projektu.
Medzi vami a Vlastou Pospíšilovou je rozdiel takmer tridsiatich rokov. Čo vás spájalo?
„Rovnaká tradícia a práca hlavného animátora Jana Klosa. Vlasta je možno decentnejšia, my s Martinom Velíškom zase dravší. Ale názor na bábky, ich vedenie, réžia, animácia - to všetko nás spájalo.“
Nerozdeľovala vás téma jednotlivých poviedok?
„Každá si vyžadovala osobitý prístup. Preto sme hľadali špecifický tvar. Ale nemyslím si, že by sa tým celé pásmo trieštilo. Lakomá Barka či Opadané lístie sú si štýlovo podobné. Pri Fimfáre sme sa rozhodli pre rokokovú frašku s výraznejšou farebnosťou, ktorú sme naopak utlmili pri expresívnejšom Frantovi Nebojsovi.“
Čo hovorila na vaše poviedky Pospíšilová?
„Vlasta je úžasná, ona len chváli.“
Aj vy ste ju chválili?
„U nej toho veľa nenakritizujete. Lakomá Barka patrí ku klenotom českej animovanej tvorby. Trochu sme jej chceli skorigovať farebnosť jej snov v poviedke Splnený sen, ale ona si svoj názor s prehľadom udržala.“
Fimfárum navštívilo v Čechách počas uplynulého trištvrte roka stotisíc ľudí. Spokojnosť?
„Pre tento druh filmov je toto číslo uspokojivé. Tvrdí nám to aj distribútor, ktorý chce udržať film v kinách do konca roka.“
Myslíte si, že ste sa trafili do diváckeho vkusu?
„O to mi nikdy nešlo. Každý režisér pracuje s vlastnou skúsenosťou a estetickým cítením a potom robí podľa vlastného úsudku. Sú režiséri, ktorých úsudok nachádza viac divákov, ale aj takí, ktorí oslovujú menšie publikum. Dovoľujem si však tvrdiť, že niekedy je menší počet vďačnejší.“
Ako sa pozeráte na disneyovky?
„Dlho sa mi zdalo, že celému svetu dominuje výtvarný kánon diktovaný Waltom Disneym a dlhou americkou tradíciou. Potom som bol v niekoľkých porotách európskych festivalov a videl som množstvo kvalitných študentských filmov. Nie je dôvod, aby sa čistá animácia vzdávala ambície priniesť silnú výtvarnú hodnotu.“
Prečo sa takáto tvorba neobjavuje v širokej distribúcii?
„Asi to chce čas. Aj v konzervatívnej Amerike sa občas objavia slobodnejšie názory. Spomeniem aspoň South Park či Simpsonovcov.“
Fimfárum ste urobili klasickou filmárskou technikou. Vylúčili ste počítače?
„V tomto prípade sme to nepovažovali za potrebné. Nechceli sme meniť poetiku Pospíšilovej diel. Pri pokračovaní Fimfára však už počítače nastúpia.“
Odsunuli ste svoj avizovaný celovečerný hraný debut Myslivecká odysea?
„Na čas áno. S pokračovaním Fimfára, ktorý budú režírovať štyria rôzni autori, sme už v pokročilejšom štádiu výroby. Navyše, dostali sme naň aj grant.“
Fimfárum je tímová práca. Do akej miery je to vaše osobné dielo?
„Fimfárum vzdáva poctu národnému klenotu. Za osobnejšiu výpoveď považujem filmy Pád či O kouzelném zvonu.“
Prečo?
„Boli celé moje a azda najintenzívnejšie som cítil radosť z toho, ako môj film žije.“
ĽUDO PETRÁNSKY
