Policajti, dopravní policajti i revízori môžu overiť totožnosť občana. Revízori to majú ťažšie, lebo čierny pasažier často odmietne dať svoj občiansky preukaz s odvolaním sa na rôzne zákony. Kontrola cestovných lístkov však má oporu v zákonoch.
Revízor môže kontrolovať:
- či cestujúci má pri sebe platný cestovný lístok, a ak nemá, žiadať od neho osobné údaje, potrebné na vymáhanie cestovného.
Nepotrebuje však rodné číslo.
Osobné údaje a marketingové spoločnosti
Občania majú možnosť nesúhlasiť s používaním svojich osobných údajov direct marketingovými spoločnosťami. Tie sú povinné v takomto prípade ukončiť písomný styk s občanom. Až 61 percent občanov nevie o svojom práve žiadať o výmaz osobných údajov z registrov marketingových firiem.
Marketingové firmy ponúkajú svoj tovar alebo služby prostredníctvom poštových zásielok a spracúvajú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko a adresa bez súhlasu občanov.
Ak dotknutá osoba právo námietky neuplatní, znamená to, že s takouto činnosťou súhlasí.
Výmaz z registrov si uplatnilo len 5 percent klientov.
Zastaviť môžete aj zasielanie reklamných ponúk
Spoločnosti, ktoré ľuďom zasielajú reklamné ponuky, s tým musia na požiadanie prestať.
Zákon o ochrane osobných údajov im ukladá povinnosť, aby o tom informovali všetky subjekty, ktorým osobné údaje dotknutej osoby poskytli.
Aj pre tieto spoločnosti platí, že musia rešpektovať odmietavé stanovisko osoby, ktorej sa to týka.
Banky a poisťovne
Väčšina občanov za najcitlivejší osobný údaj považuje rodné číslo. To je podľa zákona o ochrane osobných údajov zaradené do kategórie osobitných osobných údajov. Spracúvať ho môže len ten, komu to povoľuje zákon alebo so súhlasom dotknutej osoby.
Ľudia sa však sťažujú, že pri každej transakcii v banke od nich požadujú rodné číslo. Banky i poisťovne však upokojujú, že osobné údaje sú dostatočne chránené a nehrozí ich zneužitie.
Banka pozná nielen klientove osobné údaje, ale z pohybov na účte má aj prehľad o tom, čo zaplatil a kde bol. Niektoré banky sledujú aj to, ako spláca klient svoje dlhy. Tieto informácie potom využíva pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí pôžičky.
Z úhrad banky vidia aj to, kto platí aký nájom, kde je zamestnaný a za koľko, kde, čo a za aké peniaze nakupoval. Zaznamenávajú aj telefonické zadania príkazov a archivujú videozáznamy z pobočiek.
Podnikatelia a ochrana ich osobných údajov
Daňové riaditeľstvo po dohode s Úradom na ochranu osobných údajov sľúbilo, že vypracuje a predloží koncepciu, akým spôsobom zmení najneskôr do konca roka 2003 spracúvanie daňového identifikačného čísla (DIČ). Cieľom je dosiahnuť to, aby DIČ neobsahovalo rodné číslo fyzickej osoby.
Problémy okolo DIČ sa vyskytli v súvislosti s povinnosťou zverejňovať osobné údaje podnikateľov napríklad na dokladoch z registračných pokladníc.
Podnikatelia sú totiž vystavení nebezpečenstvu útokov a zneužitia ich osobných údajov, keďže u fyzických osôb – podnikateľov a živnostníkov – je daňovým identifikačným číslom ich rodné číslo.
Zákon o ochrane osobných údajov hovorí, že spracúvať iný identifikátor, ktorý v sebe skrýva charakteristiky dotknutej osoby, alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor je zakázané.
Úradné mobily musia byť sprístupnené
Úrady verejnej správy sú povinné sprístupniť informácie týkajúce sa čísel služobných mobilných telefónov. Ich nesprístupnenie je v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
Služobné mobilné telefóny prideľujú miestne úrady tým funkciám, ktorých vykonávanie si to vyžaduje. Číslo v spojitosti s funkciou však nemožno považovať za osobný údaj, pretože ide o informácie týkajúce sa výkonu verejných funkcií.
V prípade čísel služobných mobilov ide o údaje týkajúce sa mestskej časti ako právnickej osoby. Ak boli mobily pre miestny úrad kúpené, ich vlastníkom je miestny úrad a náklady na tieto telefóny sú hradené z verejných financií.
