BRATISLAVA – Na vrátnici si od návštevníka vypýtajú občiansky preukaz a do knihy návštev si z neho odpíšu údaje, rozvedená matka musí zamestnávateľovi odovzdať kópiu rozsudku o rozvode, pri otváraní účtu pýta banka kópiu občianskeho preukazu a ďalšieho dokladu. V každom zo spomenutých prípadov ide o osobné údaje. Kto má právo ich žiadať a kto a ako ich má chrániť?
Za najcitlivejší údaj ľudia podľa prieskumu považujú rodné číslo a práve v súvislosti s ním majú ľudia aj najviac nejasností, kedy, komu a za akých okolností ho poskytnúť.
Rodné číslo bolo donedávna v Bratislave súčasťou čipových kariet na mestskú hromadnú dopravu. Až tento rok prichádza k ich výmene za bezkontaktné, pri ktorých rodné číslo už nefiguruje. Rodné číslo totiž patrí podľa zákona o ochrane osobných údajov medzi osobitné osobné údaje. A tie si môžu rôzne inštitúcie či organizácie pýtať od občana buď len ak o takejto povinnosti hovoria iné osobitné zákony, alebo ak občan s tým sám súhlasí.
Mnoho ľudí je v otázke poskytovania osobných údajov zmätených. Ako ukázal vlaňajší prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky svoje práva pri ochrane osobných údajov nepozná až 63 percent občanov. Ide najmä o skupinu 60-ročných a starších so základným vzdelaním. Dostatočne informovanými sa cíti 37 percent ľudí.
Najlepšie svoje práva poznali vysokoškolsky vzdelaní respondenti a podnikatelia.
Ak majú občania podozrenie z nezákonného používania svojich osobných údajov, najčastejšie sa obracajú na Úrad na ochranu osobných údajov. Nasledujú orgány činné v trestnom konaní. Na subjekt, ktorý mal zneužívať ich osobné údaje, by sa obrátilo iba 17 percent opýtaných
Účastníci prieskumu si myslia, že nízke právne povedomie má na svedomí aj to, že médiá nedostatočne informujú o možnostiach ochrany osobných údajov. Len 15 percent opýtaných povedalo, že informácie, ktoré dostávajú z tlače, rozhlasu a televízie o ochrane osobných údajov, sú dostatočné. Aj preto vám ponúkame nasledujúce informácie.
