Jarek Nohavica spolu so šéfom Country Lodenice Petrom Žákom (vľavo) ďakujú divákom v závere festivalu.

FOTO LODENICA - DUŠAN KNAPP

Napriek tomu, že country, folk a trampská hudba už desaťročia majú nálepku menšinových žánrov.

Možno, že práve preto sa dramaturgia festivalu rozhodla ponúknuť divákom čo najširší pohľad na všetky tváre tejto hudby počnúc tradičnou či modernou country hudbou (Schovanky s Věrou Martinovou, Belasí, Žobráci, Taxmeni, Allan Mikušek), cez pesničkárov (Plíhal, Nohavica), folk vo všetkých podobách (Redl, Fleret, Čechomor, Čankišou či Lojzo) až po spevákov stredného prúdu (Lenka Filipová, Karel Zich, Marie Rottrová s Neřežom či Karel Černoch s Tučňákmi). Spolu sa na festivale počas troch dní vrátane vedľajších scén predstavilo asi osemdesiat hudobných a tanečných skupín.

Profíci a flákači

Piaty ročník Lodenice definitívne prekročil hranice Slovenska a môže sa začať opatrne porovnávať s veľkými festivalmi v Čechách. V úvodný štvrtkový večer sa predstavili skvelí Fleret, Lenka Filipová, divákov potešil aj Bukasový masív. O záver večera sa postaral výborným koncertom Čechomor.

Dramaturgicky odvážny a zaujímavý bol piatkový program. Mená ako Marie Rottrová a Karel Černoch sa na country a folkových festivaloch často neobjavujú. Na Lodenici sa však obaja predstavili za asistencie skúsených kapiel v týchto žánroch. Rottrová s Neřežom a Černoch s Tučňákmi. Českí speváci potvrdili svoju profesionalitu a patrili k príjemným zážitkom večera. Organizátorom vyšiel aj experiment s pomerne málo známou českou skupinou Jumping drums, ktorá bola s bubeníckym vystúpením podľa mnohých jedným z vrcholov festivalu.

Veľkým sklamaním bolo vystúpenie Vlastu Redla so skupinou. Na českého folkrockera čakali tisíce divákov hodinu - meškal vraj pre zlé počasie - nakoniec znechutene z jeho vystúpenia odchádzali. Bola to chladná nuda.

Výborná bola napriek tomu súťaž amatérskych skupín. Laureátom Country Lodenice sa stala Janka Máčovská, druhá skončila Hrdza pred skupinou Túlaví. Poradie však bolo veľmi tesné a úspech mali aj mnohí ďalší - Kalumet, Bobova diéta alebo Union City Grass.

Český pesničkár Karel Plíhal bol ďalšou hviezdou, čo na Lodenici zhasla. Jeho tichý a jemný prejav počula snáď len prvá tretina hľadiska. Zvyšné dve tretiny musel rozzúriť komentár moderátora Ivana Vojteka: „Kto nepočul, nech si ide kúpiť Plíhalovo cédečko.“

V závere festivalu nálada gradovala. Allan Mikušek pokrstil svoj nový výberový album. Čankišou, Věra Martinová so Schovankami a Lojzo rozprúdili v hľadisku bezstarostnú zábavu. Ako posledný vystúpil Jarek Nohavica, ktorý odohral snáď jeden z najlepších koncertov na open festivaloch za posledné roky.

Varovný nebeský prst

V minulých ročníkoch priestory úplne stačili na pohodlné sledovanie festivalu. Veľká trávnatá plocha arény umožňovala ľahnúť si na deku, piť aj maškrtiť, počúvať koncert alebo driemať, či baviť sa s priateľmi a nikoho tým nerušiť. No pri tohtoročnom nápore návštevníkov už bolo pohody akosi primálo. Na finálový sobotný večer, ktorý uzatváral Jarek Nohavica, sa počet divákov oproti začiatku takmer zdvojnásobil. Davy sa začali presúvať po vyprahnutej zemi a zelenú lúku spustošili na rozvírenú prachovú púšť s nedostatkom sociálnych zariadení a vody. Navyše keď vaša deka susedí s opitou a oplzlou partiou a program sa nudne vlečie, nie je to bohviečo.

Tento rok sa však nad Lodenicou zmilovali nebesia. Začalo pršať. Každý si sadol, zakryl sa, čím mohol. Prestalo sa prášiť, na pódium vyšla skvelá skupina, opití susedia zaspali, mohol sa začať príjemný večer. Ten nebeský prst však nad festivalom ostal. Čo ak o rok nezaprší?

MIRO ČEVELA