PARÍŽ, PRAHA/BRATISLAVA - Nedeľňajšia správa smrti Pavla Tigrida spôsobila podľa ČTK v českej krajanskej komunite šok, pretože Tigrid sa do poslednej chvíle, aj ako osemdesiatšesťročný vyjadroval k dianiu v Českej republike, prispieval do českých novín a stretával sa s mnohými ľuďmi.
Pavel Tigrid sa narodil roku 1917 v asimilovanej židovskej rodine Schönfeldovcov. Jeho otec bol chemickým inžinierom, masarykovcom. V marci 1939 sa dvadsaťdvaročnému Pavlovi Schönfeldovi podarilo preľstiť úrady a dostal sa cez Nemecko do Anglicka. V Londýne sa začal živiť ako skladník a čašník a o rok neskôr začal pracovať v rozhlasovom vysielaní českolsovenskej exilovej vlády - tu museli mať všetci redaktori pseudonymy. Schönfeld si spomenul, ako na gymnáziu skomolil rieku Tigris, a dal si pseudonym Tigrid.
Po vojne, v päťdesiatom prvom zostavil prvú československú redakciu Rádia Slobodná Európa a stal sa jej prvým šéfredaktorom. No od newyorskej redakcie si žiadal viac nezávislosti a po roku zo Slobodnej Európy odišiel. Roku 1956 začal vychádzať jeho štvrťročník Svědectví. „Bol to dlhodobo najžiadanejší artikel zakázanej literatúry zahraničnej proveniencie pašovanej do komunistického Československa,“ povedal pre SME slovenský hovorca Charty 77, politológ Miroslav Kusý.
Tigrid žil roku 1960 žil - v deväťdesiatych rokoch s prestávkami - vo Francúzsku. Jeho najznámejšia kniha Kapesní průvodce inteligentní ženy po vlastním osudu po prvýkrát vyšla roku 1988 v exile. „Pre mňa bol a zostal najväčšou intelektuálnou autoritou československého zahraničného antikomunistického odboja,“ tvrdí Kusý. „Predstavoval síce britký, často aj sarkastický intelekt, vychádzajúci zo zásadových postojov, ale zároveň s príznačnou úpornou snahou porozumieť spôsobu myslenia a konania druhej strany, vyhnúť sa paušálnym súdom a odsudkom.“ (mf)
