
Hus sedí na hniezde. FOTO – AUTOR
Raz som sa vybral na Východoslovenskú nížinu, na rybníky Senné. Je to spoločenstvo menších i väčších vodných plôch s podmáčanými lúkami, ktoré sa tiahnu od Iňačoviec po Senné. Túžil som pozorovať a fotografovať divé husi a tu majú jediné hniezdisko u nás. Keď som prišiel k rybníkom, zvečerievalo sa. Vidím krásny obraz slnka zostupujúceho na trblietavú hladinu s čiernymi škvrnami rôznych druhov kačíc, potápok a divých husí.
Ráno som sa už brodil v džungli rákosia a trste. Voda mi siahala takmer po pás, do vysokých čižiem mi sem-tam cvrkla chladná voda. Čln, ktorý som mal naložený fotoaparátmi, doskami a náradím na stavbu krytu, som ťahal za sebou. Na kraji hustej vegetácie som ho uviazal a vnikol som do priestoru, kde som už v podvečer videl „zaplávať“ hus. Nemýlil som sa. Asi päť metrov od voľnej hladiny v starej polámanej trstine bolo na vysokej kope postavené veľké hniezdo husi divej. A v ňom obrovské biele vajcia. Husi nebolo. Šelestiace zvuky priniesli len tiché ozveny husi: „ong-ong“, „ong“. V hustej spleti starej pálky som si postavil úkryt a s člnom som odplával preč.
Tri dni som blúdil po okolí. Zistil som, že husi sa chodia pásť na široké polia zasiate oziminou. Za potravou lietajú ráno a večer až do okolia Pavloviec nad Uhom a do chotárov Senného. Keď je paša blízko k rybníkom, nelietajú, ale „pochodujú“ peši. Na štvrtý deň som si sadol do úkrytu. V hniezde bolo sedem vajec. Niektoré husi na hladine plávali so žltými ratolesťami. Mal som preto obavu, či aj „moja“ hus už nepláva s húsatkami. Špinavobiele vajcia však navidomoči tmavli, o chvíľu už tiež prasknú a vyliahnu sa z nich mláďatá.
Hus zasadla bez rozpakov na hniezdo, a až keď keď zistila v kope tŕstia nepatrnú zmenu – vymenil som atrapu za objektív – začala sa hniezdiť. Zdalo sa mi, že už-už vyletí, ale vydržala. To bolo dobre, lebo by mohla vajcia zanechať. V úkryte som musel vydržať dovtedy, pokým hus nezišla sama z hniezda. Stalo sa tak až odpoludnia. Vtedy rýchlo preliezam dno úkrytu a cez krátky tunel tŕstia vychádzam na hladinu do člna. Z úkrytu na brehu som vysliedil, kadiaľ hus vyvádza na breh svoje mladé. S vytrvalou láskou k malým operencom som po dvoch týždňoch strávených v úkrytoch mohol pozorovať a fotografovať časť života husi divej.
IVAN KŇAZE