
Malý koník je dobrým kamarátom.
Hustá dlhá hriva s ofinou, bohatierska hruď, svalnaté nohy s mocnými kopytami, ktoré nepotrebujú podkovy, hustý chvost a malý vzrast – to je pony. Tohto malého koníka najčastejšie stretneme v zoologickej záhrade alebo v mestských parkoch a zdá sa, že sama príroda ho určila na spolužitie s deťmi. S akým iným koňom si päťročné dieťa môže pohovoriť ako rovné s rovným?
Tí, čo sa pozerajú na ponyho zvysoka, nemajú pravdu. Tieto malé zvieratá majú viacero predností, aké obyčajné kone nemajú. Len pony je napríklad schopný prevážať náklad dvadsaťkrát prevyšujúci jeho vlastnú hmotnosť. Odkiaľ má takú neuveriteľnú silu? Od ďalekých predkov, oddávna obývajúcich severné oblasti Škandinávie a britské ostrovy. Surové podnebie, kamenisté pôdy, studený vietor po celý rok a skromná potrava (ovos na kameňoch nerastie), nie najlepšie životné prostredie, ale pony si dávno privykol. Mimochodom, dožíva sa až do 54 rokov. Skromnosť a prekvapujúcu výdrž malého koníka, so vzrastom od 102 do 147 centimetrov v kohútiku, si ľudia všimli. Spočiatku skrotili nízkych „divochov“, potom už tieto koníky špeciálne chovali a počas selekcie odchovali typy, ako sa hovorí, na konkrétne úlohy.
Highlandské pony (Škótsko) pásli stáda oviec, pomáhali drevorubačom, vláčiac na sebe ťažké brvná, sprevádzali poľovníkov, prenášajúc ulovené jelene a inú divinu. Fjordské (Nórsko) alebo shetlandské (Škótsko) malé koníky svojho času považovali za najlepšie pracovné zvieratá. Spolu s baníkmi sa spúšťali pod zem a na povrch vynášali uhlie alebo olovenú rudu. A potom s ťažkým nákladom na chrbte kráčali k morským prístavom. Späť niesli žochy vodných rastlín, ktoré sa používali ako hnojivo.
Na chov poníkov netreba teplé stajne. Narodené pod slabým severským slnkom si zvykli prežívať dni i noci pod holým nebom. No nie je zlé, ak im majitelia pripravia vhodné ustajnenie.
Pony je vhodný najmä pre deti. Mohli by o tom veľa hovoriť malí jazdci, napríklad z bratislavského Horského parku. Koníky sa využívajú aj na liečebné účely a rozhodne by o nich mohli pouvažovať ľudia, zaoberajúci sa vidieckou turistikou. (všk)