Spála jadrovín postihuje aj hrušky. FOTO – (AR)
Pracovníci Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) v Bratislave potvrdili výskyt spály jadrovín (Erwinia amylovora) na Slovensku. Na našom území sa tak po prvý raz laboratórne dokázala prítomnosť nebezpečného karanténneho bakteriálneho ochorenia, ktoré postihuje rastliny z čeľade ružovité, podčeľade jabloňovité. Z ovocných druhov sú to najmä jadroviny – jablone, hrušky, duly (najväčšmi citlivé), mišpule a jarabiny, okrem jarabiny prostrednej. Z ostatných hostiteľov – hloh, skalník, dulovec, hlohyňa a muchovník.
Vyskytla sa spála ružovitých v bývalom Československu?
P. Siviček: „Na území Českej republiky sa zistili prvé výskyty v Prahe v roku 1986. Slovensko uznávala Európska únia doposiaľ za krajinu bez výskytu tejto choroby. Nuž, ale vidíte, príroda robí svoje a spála jadrovín je už aj tu.“
Ktoré lokality sú zasiahnuté?
P. Siviček: Prvý výskyt sa zistil v polovici júna tohto roku v Košických Oľšanoch. V súčasnosti je spála rozšírená lokálne v okresoch Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Levice, Nové Zámky, Piešťany, Trenčín, Topoľčany, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava a Brezno, ale najmä v okresoch Košice, Trebišov a Michalovce.“
Spomenuli ste prvý výskyt v júni. Robili už vtedy zodpovední pracovníci potrebné opatrenia?
S. Barok: „ÚKSÚP vydal rozhodnutia, podľa ktorých sa silno napadnuté stromy museli zlikvidovať úplne aj s koreňmi, na menej postihnutých stačilo orezať napadnuté časti až po zdravé drevo. Rezné rany sa odporúčalo ošetriť roztokom Kuprikolu 50. Hostiteľské rastliny v okolí sa takisto mali preventívne postriekať týmto prípravkom.“
Odkiaľ sa k nám spála jadrovín preniesla?
S. Barok: „Predpokladáme, že z Maďarska, kde je rozšírená už niekoľko rokov. Postupne sa približovala k našim južným hraniciam, až sa napokon výskyt potvrdil v Košických Oľšanoch.“
Akým spôsobom sa rozširuje?
P. Siviček: „Pôvodcom je baktéria Erwinia amylovora. Ochorenie sa prenáša hmyzom, vtáctvom, dažďom, vetrom, vrúbľami, ale aj prostredníctvom človeka či strojov.“
Aké príznaky pozorovať?
S. Barok: „Listy začnú od konca konárika hnednúť. Konárik sa vplyvom činnosti baktérií deformuje do tvaru „pastierskej palice“. Listy, stonky aj kvety usychajú, ale neopadávajú, konárik taktiež schne. Takéto dreviny neskôr uhynú.“
Viaže sa toto ochorenie na určité vegetačné obdobie?
S. Barok: „Prenos pôvodcu je najjednoduchší na jar cez kvety, vonkajšie príznaky však najlepšie vidieť v júni až v septembri, keď výhonky intenzívne rastú. Spála pritom postihuje jadroviny bez ohľadu na ich vek.
Vyvíjajú sa na postihnutých stromoch plody?
P. Siviček: „Vyvíjajú sa a dozrievajú. Treba zdôrazniť, že ich možno bez rizika konzumovať, ochorenie sa na človeka neprenáša.“
Čo robí ÚKSÚP, aby sa potlačil výskyt spály?
S. Barok: „Sú to predovšetkým uvedené rozhodnutia o likvidácii. V obciach s rozsiahlejším výskytom ochorenia vyhlási ústav celkovú karanténu.
Samozrejme, na hraničných priechodoch kontrolujú naši pracovníci dovážaný rastlinný materiál.“
Kam sa môžu záhradkári pri podozrení, že ich stromy sú napadnuté spálou jadrovín, obrátiť?
P. Siviček: „Postihnutý konárik treba odrezať alebo odstrihnúť, zapísať si dátum, lokalitu výskytu a odniesť ho na okresné pracovisko ÚKSÚP. Najlepšie je však privolať okresného fytoinšpektora tohto ústavu, ktorý odborne odoberie vzorku.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
