Američanka Kelli Whitová oslavuje víťazstvo v behu na 200 m. FOTO - REUTERS
a Katrin Krabbeovej (1991). Na stovke zvíťazila Whitová hladko za 10,85 s, štvrtkovú dvojstovku ohromujúco za výborných 22,05 s s náskokom vyše troch desatín sekundy.
„Neprovnávajte ma s nikým. Som Kelli Whitová,“ ohradila sa nižšia šprintérka (163 cm, 54 kg), ktorá ešte neštartovala na olympiáde a na posledných MS v Edmontone bola postupne siedma (100 m), tretia (200 m) a zlatá v štafete 4x100 m. Otázky boli totiž hypotetické - čo ak by štartovala Marion Jonesová. „Neviem, lebo nebežala.“ Olympijské spomienky sú na šprintérske double o čosi bohatšie, ale tiež výnimočné - Fanny Blankersová-Koenová (Hol. - 1948), Wilma Rudolphová (USA - 1960), Florence Griffithová-Joynerová (USA - 1988), Marion Jonesová (USA - 2000).
Whitová je tohtoročným objavom. „Optimizmus mi dodalo double na majstrovstvách USA v Palo Alte. S tým som nerátala. Hoci Marion sezónu vynechala, máme predsa výbornú Tori Edwardsovú (v Paríži bola druhá na stovke a tretia na dvojstovke - pozn. red.). Prehry s Bahamčankou Sturrupovou v úvode Zlatej ligy ma neznepokojovali. Pripravovala som sa špeciálne na Paríž,“ hovorila absolventka univezity v Tennessee, ktorá je na úsmevy skúpa. „Pred MS som bola chorá, aj dnes (vo štvrtok - pozn. red.) som cítila migrénu. Víťazstvo vôbec nebolo ľahké, aj keď podľa časov môžete mať taký dojem,“ posťažovala sa Whitová.
Na tlačovke hovorila aj o aténskej olympiáde. „Vôbec nie som favoritkou. Môj tréner Remy Korchenny je tvrdý a prísny. Nesťažujem sa, hoci dávky zvládam na pokraji možností. Tak to musí byť. Potom sa ľahšie súťaží,“ vyhla sa dvojnásobná majsterka sveta priamej odpovedi o šanciach na OH 2004.
