foto
V osemdesiatych rokoch bol brazílsky film úplne na mizine. Meirelleres začal videoexperimentovaním, nakrúcal reklamné spoty, televízne seriály. Stopy týchto techník sú viditeľné aj v každej sekunde jeho nového filmu City of God, príbehu zúfalej štvrte chudoby. V najdrsnejšom gete Ria de Janeiro zúri vojna, sotva pätnásť kilometrov od turistického raja. Miesto sa volá Cidale de Deus, Mesto bohov, v ňom najdrsnejšia brazílska „favela“, slum plný dvanásťročných detí, ktoré so zbraňou v ruke predávajú narkotiká. Meirellesov film sa v Brazílii stal politickou udalosťou. Teraz šokuje v Európe a do slovenských kín sa dostane začiatkom októbra.
Keď Európan vidí film z takzvaného tretieho sveta, zväčša nevie, čo si má myslieť. Je v rozpakoch: mal by byť šokovaný alebo pobavený?
„Ani ja som na tom nebol inak. Keď som čítal knihu Cidade de Deus, o mieste zúfalstva a biedy, pripadala mi ako z inej planéty, hoci žijem v Brazílii. Tento iný svet som chcel predviesť brazílskemu publiku zo strednej triedy. Nikdy mi nenapadlo, že by sa City of God predalo do vyše sedemdesiatich krajín.“
Ale Brazílčania také scény predsa vidia bežne v televíznych správach, nie?
„To, čo vidíme v televízii, je záver príbehu s názvom - dvaja mladí ľudia zastrelení - alebo - polícia zatýka drogových dílerov. Ale autor knihy Paulo Lins sa dostal do Mesta bohov ako jedenásťročný, vyrástol a osem rokov deň po dni spisoval drobné príbehy, ktoré tam počúval. Je to správa insidera.“
Nesnívate o tom, že váš film niečo zmení?
„O tom som sníval, a aj sa mi to splnilo. Pred polrokom sa v City of God konalo veľké stretnutie s novým brazílskym prezidentom Lulom da Silvom, s guvernérom Ria de Janeiro a štyrmi ministrami. Nikdy predtým tam nevstúpila noha ministra.“
Čo sa zmenilo?
„Odštartovali dva programy: odstraňovanie slumov a izolácia dílerov. Je to skvelý program, nie ako Riešenie Georgea Busha, ktoré prinieslo štyri nové vrtuľníky, stotridsať policajných áut a štyristo policajtov. Lula nestavia na represii, ale na spoluúčasti.“
Čo to konkrétne znamená?
„To znamená, že školáci majú popoludní čo robiť. Stavia sa veľké športové centrum a veľké hiphopové centrum, od ktorého si mnohí sľubujú deliacu čiaru medzi legalitou a dílermi. Každý z ministrov sa pokúsil za svoj rezort nájsť nejaké inteligentné riešenie.“
Spôsobil to váš film?
„Trúfam si povedať, že áno. Úspech City of God možno vedie k tomu, že o niekoľko rokov tam už nezahynie šesťdesiatosem detí ulice tak ako roku 2002. Možno to už bude len pätnásť.“
Drogoví díleri iste nebudú chcieť pripustiť, aby ten program mal úspech alebo áno?
„Väčšina dílerov sa považuje za revolucionárov, ktorí chránia svoju komunitu. V istom zmysle to tak naozaj je. Keď majú dvaja susedia spor, nejdú s ním na políciu, ale za svojím miestnym dílerom, a ten vyriekne nejaký šalamúnsky rozsudok. Keď sa o týchto ľudí konečne vláda postará, pozícia dílerov padne. Ale chce to svoj čas. Dvadsať rokov, možno.“
Nemyslíte si, že desaťročnému môžete vziať z ruky pušky, ale svedomie mu bude chýbať aj ďalej?
„Stojí to asi dvetisíc dolárov, vrátiť také dieťa späť do spoločnosti. Ale iba asi sto treba na to, aby sme zabránili tomu, aby skĺzlo tam, odkiaľ sa už samo nedostane. Miesto vo futbalovom mužstve, klubový dres. To stačí. Musíme však akceptovať, že z tejto generácie ešte veľa detí zomrie.“
Autor: HANNS-GEORG RODEK
