Ako píše český psychológ Eduard Bakalář, mnoho problémov vzniká vtedy, keď je motívom „úprimnej lásky“ strach zo životnej prázdnoty. Často vzniká vtedy ak rodič nie je schopný prežívať uspokojenie aj v iných oblastiach – napríklad spoločenskej alebo pracovnej – a keď je dieťa jedinou životnou náplňou rodiča.
Iným motívom je neschopnosť presadiť sa v živote v kombinácii s túžbou po moci – predmetom mocenskej manipulácie sa potom stáva dieťa.
„Pozor na rodičov s veľkým R! Dieťa potrebuje pre normálny život normálnych ľudí, ktorí majú aj svoje záujmy,“ upozorňuje Jolana Kusá. „Vôbec nie je ideálne „obetovať sa“ plne pre dieťa. Z takýchto situácií vznikajú nešťastné vzťahy. Dieťa je príliš pripútané k rodičovi a má oklieštený citový vývoj. Preto sa v dospelosti buď nedokáže odpútať alebo z rodiny úplne utečie.“
(gal)
