fetovať lepidlo, kradnúť ľuďom peňaženky a jedlo v centre brazílskeho mesta Sao Paolo. „Polícia a zlodejíčkovia mi vždy hovorili rýchlonožka, lebo som bola taká rýchla, že ma nikto nechytil,“ hovorí. „Jedného dňa som videla za výkladom obchodu bežať film o slávnom atlétovi. To ma inšpirovalo a hovorila som si, prečo to neskúsiť?“ „Deti mi nakradli, čo som potrebovala: šortky, bežeckú obuv a peniaze na štartovné na maratóny,“ spomína.

Po prvom maratóne sa s ňou zoznámil Carlos Eduardo Negrao, ktorý jej teraz pomáha s tréningmi. „Keby začala skôr, bola by jednou z najlepších vytrvalkýň na svete. Je úžasná,“ hovorí doktor Negrao. Keď vyhrala dva maratóny v Sao Paole, stal sa jej sponzorom starosta mesta. Teraz trénuje na najvýznamnejšom športovom štadióne v meste a je najlepšou bežkyňou na dlhé trate v krajine.

(čtk)