u žltooranžovú hviezdu. Táto určite nespadne. Je to planéta Mars, ktorá sa zajtra deväť minút pred poludním priblíži k Zemi na takmer 55,76 milióna kilometrov. Ide o jedinečnú udalosť, naposledy bol totiž Mars tak blízko asi pred 60-tisíc rokmi.
Mars sme mohli vidieť aj v posledných rokoch, nikdy však nie až z takej blízkosti. V roku 1988 bol asi len o tri milióny kilometrov ďalej než teraz a v roku 2001 ho od Zeme delilo 69 miliónov kilometrov. Mars je okrem toho jedinou planétou, pri ktorej možno bežne dostupnými prostriedkami sledovať dokonca i jeho dva mesiace Phobos a Deimos.
„Červená“ planéta oddávna lákala astronómov i laikov. Keď sa Mars v roku 1719 priblížil takmer tak ako teraz (čo spôsobilo obrovskú paniku), vedci prvý raz uvideli, že biele čiapočky okolo póla tvoria ľad. Trvalo však oveľa dlhšie, kým hvezdári zistili, že povrch Marsu nezmáčajú rieky a oceány a že topiaci sa ľad nespôsobuje povodne.
Koncom 19. storočia uvidel Giovanni Schiapareli zložitú sieť rozvetvených jemných a temných čiar (tmavá farba sa považovala za vodu), ktoré nazval kanály. Prebudil dohady, že „sú výsledkom inžinierskej práce priemyslovej“, ale aj to, že podmienky na Marse „nie sú priaznivé bytostiam podobným ľuďom“. Napriek tomu niektorí astronómovia ešte v 20. rokoch minulého storočia nevylučovali prítomnosť inteligentných bytostí na Marse.
V druhej polovici 20. storočia začali lietať do vesmíru sondy. Mars však akoby si chcel obhájiť meno boha vojny, ktorým ho obdarili starí Rímania, bránil svoje tajomstvá. Z 31 sond, ktoré smerom k Marsu vyštartovali od roku 1960, bolo 15 zničených alebo sa bez prínosu odmlčali.
Mars priťahuje pozornosť aj preto, že je - napriek mnohým rozdielom - zo všetkých planét slnečnej sústavy najviac podobný Zemi. Obe planéty obiehajú okolo Slnka po elipse. Zem ho obehne za 365 dní, Mars za 687. Deň na Marse trvá zhruba o pol hodiny dlhšie než na Zemi. Rotačná os má podobný sklon, a preto sa tu rovnakým spôsobom striedajú ročné obdobia. Polomer Marsu, ktorý má 3400 kilometrov, je zhruba polovičný oproti zemskému, jadro je žeravé.
Ako to, že sa teda na Zemi vyvinul život a na Marse nie? „Hľadači života na našej susednej planéte by mali zamerať pozornosť na póly, kde sa pod ľadovcovými príkrovmi skrývajú rozsiahle jazerá, ktoré zostávajú v dôsledku vulkanickej činnosti v kvapalnom stave,“ tvrdí Jack Farmer z univerzity v americkom štáte Arizona.
Iní astronómovia nabádajú k zdržanlivosti a varujú, „že sa môže nakoniec ukázať, že život na Marse nie je pôvodný, ale že tam bol zavlečený zo Zeme. Ak môžu lietať meteority z Marsu na Zem, môže to byť aj naopak.“
LENKA OSIFOVÁ, čtk
