
Nástup jednotiek novej irackej polície pred tým, než sa jej príslušníci prvý raz v nových uniformách vydali hliadkovať do ulíc mesta Fallúdža. FOTO - ČTK
Američania chcú 28-tisíc budúcich irackých policajtov cvičiť na maďarskej základni Taszár. Včera to napísal denník The New York Times, ktorému to povedal vedúci polície Američanmi vedenej irackej administratívy Bernard Kerik. Kerik je bývalý policajný šéf New Yorku.
Výcvik v Maďarsku je potrebný preto, lebo na niečo podobné nie je v Iraku potrebná infraštruktúra.
Spojené štáty chcú výrazne rozšíriť počty irackých policajtov, ktorých by v konečnom dôsledku malo byť až 65-tisíc. Dôvod je jasný: neustále problémy s bezpečnosťou a snaha odbremeniť amerických vojakov.
Do kurzu sa zatiaľ podľa Kerika prihlásilo 1500 ľudí. Budúci policajti by mali v Maďarsku absolvovať osemtýždňové kurzy. Prvý z kurzov by sa mohol začať do štyroch mesiacov.
„Maďarsko ešte nedostalo ofi- ciálnu žiadosť na výcvik Iračanov,“ povedal včera hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Tóth. „Američania sa vo viacerých krajinách vrátane Maďarska informovali o možnostiach podobného výcviku a maďarská vláda na to v princípe reagovala pozitívne.“
Tóth zdôraznil, že na rozdiel od informácií amerického denníka nešlo o oficiálny súhlas. Doteraz nebola podľa neho reč ani o konkrétnych počtoch a nákladoch výcviku.
„Maďarsko je schopné výcvik zabezpečiť, je však nepravdepodobné, že by ich sem prišlo niekoľko desiatok tisíc,“ povedal expert na bezpečnostnú politiku Péter Tálas. Ak sa vôbec nejaký výcvik uskutoční, budú pravdepodobne Iračania rozdelení medzi viacero krajín.
Pobyt Iračanov v Maďarsku by podľa Tálasa neznamenal zvýšenie bezpečnostných rizík v Maďarsku a okolitých krajinách. „Irackí teroristi sú zamestnaní terorizovaním vlastnej krajiny, mohlo by sa jedine zvýšiť ohrozenie maďarskej jednotky pôsobiacej v Iraku.“
Určitú skepsu k americkým plánom vzbudzuje neslávny koniec avizovaného výcviku príslušníkov irackej opozície, žijúcich hlavne v západnej Európe, ktorý sa mal konať tiež na základni v Taszáre v prvej polovici tohto roku. Namiesto predpokladaných 3000 Iračanov vtedy výcvik v Taszáre absolvovalo iba okolo sedemdesiat.
Hlavným dôvodom pravdepodobne bolo sklamanie Američanov z irackej opozície: tá o výcvik neprejavila dostatočný záujem a mnohí zo záujemcov navyše neprešli bezpečnostnými previerkami.
Maďarská vláda však musela pre povolenie výcviku čeliť vlne kritiky domácej opozície aj časti obyvateľov okolia základne, ktorí ju obviňovali z ohrozenia bezpečnosti krajiny.
Taszár nesplnil očakávaniaV časoch svojej najväčšej slávy v rokoch 1995 - 96 sa v Taszáre vystriedalo viac ako 60-tisíc amerických vojakov. V okolí si hľadali podnájom stovky amerických civilných zamestnancov a základňa zamestnávala skoro 2000 občanov Maďarska.
Už v roku 1997 však začala americká prítomnosť v Taszáre upadať, potrebné logistické zázemie si jednotky USA budovali priamo na území bývalej Juhoslávie. Nejaký čas sa ešte uvažovalo o Taszáre ako „zakonzervovanej základni“, oživenej vždy iba na čas pre prípad potreby, Maďarsko zase navrhovalo vybudovať v Taszári veľkú americkú vojenskú nemocnicu.
Napriek preinvestovaným stovkám miliárd dolárov (napríklad na spevnenie pristávacej dráhy taszárskeho letiska) však Američania tento rok v máji oznámili, že svoju armádu zo základne definitívne stiahnu a nahradia ju menším množstvom civilných pracovníkov - zásobovačov. To sa však teraz opäť môže zmeniť.
(pm)