BRATISLAVA - Nový zákon o dani z príjmov má úplne zrušiť možnosť znížiť si daňový základ o hodnotu darov poskytnutých na verejnoprospešné účely. Podľa organizácií tretieho sektora to môže mať vplyv na výrazný pokles darovaných prostriedkov od občanov a firiem, z ktorých žije väčšina nadácií a iných neziskových organizácií.
V súčasnosti majú darcovia možnosť odpočítať si hodnotu darov poskytnutých mimovládnym neziskovým organizáciám na verejnoprospešné účely od základu dane. Občania si môžu znížiť základ dane o 10 percent a firmy o 2 percentá.
Ministerstvo financií odôvodňuje zrušenie daňových úľav tým, že možnosť odpočítať si hodnotu darov nebola hlavným motivačným faktorom darovania. „Z celkovej hodnoty poskytnutých darov štát formou úľavy na daniach prispel sumou 279,6 milióna, čo predstavuje menej ako 10 percent všetkých darov. Preto je aj reálny predpoklad, že ani po zrušení daňovej motivácie nedôjde k výraznejšiemu poklesu darcovstva,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Iný názor majú mimovládne organizácie. „Práve doterajšia možnosť odpísať si dar z daňového základu motivuje každoročne tisícky prispievateľov do Fondu Hodina deťom prispievať čo najvyššou čiastkou a tak pomáhať deťom,“ informovala Lucia Štasselová, riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska.
O potrebe stimulácie darcovstva cestou daní je presvedčená aj Magdaléna Feniková z nadácie OSF. „Ľudia u nás nie sú zvyknutí darovať len tak sami od seba. Treba ich k tomu nejako motivovať, poskytnúť im protihodnotu,“ hovorí Feniková.
Kým darcovstvo je v Európe a v Amerike výrazne podporované aj úľavou na daniach, Slovensko vo svojej daňovej reforme predpokladá opak. „Zrušenie daňovej stimulácie považujem za krok späť. Trinásť z európskych krajín darcov motivuje, kým Slovensko sťažuje mimovládnym organizáciám život,“ povedal Boris Strečanský z nadácie Ekopolis.
Situácia sa môže stať dramatickou hlavne pre malé neziskové organizácie pôsobiace na regionálnej úrovni. Zo všetkých darov komunitným nadáciám v minulom roku si až 85 percent donorských firiem uplatnilo možnosť zníženia daňového základu o túto položku. Práve komunitné nadácie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu. Výhodou je ich blízkosť k občanovi a lepšia možnosť kontroly. „Ak občan daruje zo svojho vrecka, má záujem dohliadnuť, aby sa jeho peniaze skutočne dostali tam, kde majú,“ zdôraznil Ľuboš Tvrdoň, z Asociácie komunitných nadácií. Dodal, že štát ani samospráva sa na komunálnej úrovni príliš neangažujú, a preto odlev príjmov vo forme darov môže mať výrazne negatívny dosah aj na ich existenciu.
Nový zákon minulý týždeň schválila vláda a je na ceste do parlamentu.
Jedno percento z daní pre mimovládky ostáva
Koncepcia daňovej reformy pôvodne nepočítala s jedným percentom z odvedených daní, o smerovaní ktorého rozhoduje každý občan sám. Ministerstvo financií nakoniec predsa rozhodlo o jeho zachovaní. Dokonca rozšírilo túto možnosť aj na firmy - právnické osoby.
Rezort financií to považuje za náhradu zrušenia možnosti odpočítať si hodnotu darov z daňového základu, neziskový sektor však má iný názor: „Jedno percento sa nedá porovnávať s pôvodným stavom. Jednak objemom finančných prostriedkov a jednak svojou filozofiou. Kým tento spôsob je stále rozhodovaním občana o verejných prostriedkoch, darcovstvo je o vlastnej iniciatíve,“ povedal Strečanský z Ekopolisu.
Možnosť slobodne sa rozhodnúť, komu venuje pracujúci jedno percento zo svojich daní, máme od roku 2001. Neziskové subjekty takto v minulom roku získali 102 miliónov. O tento zdroj príjmov sa uchádzalo celkovo 3 925 nadácií a mimovládnych organizácií.
V Maďarsku môžu jedno percento z daní venovať na dobročinné účely už od roku 1996. V Litve sa takýmto spôsobom môžu prerozdeľovať dokonca dve percentá z daní. (tc)
