Vrh guľou na IX. atletických MS v Paríži vyhral nečakane Bielorus Andrej Michnevič. V druhom pokuse si utvoril osobný rekord 21,69 m a prerušil sériu štyroch amerických triumfov v tejto disciplíne. FOTO - ČTK/AP
Tí, čo mali postúpiť do finále, vypadli. Predovšetkým sa to nečakalo od 25-ročného kladivára Libora Charfreitaga, piateho v tohtoročných svetových tabuľkách a dlhodobom rankingu. Do dvanásťčlenného finále sa nedostal ani náš najlepší atlét posledných troch rokov Milan Haborák (30 rokov). Naopak, neúprosným sitom prešiel prekvapujúco rodák z Paty na južnom Slovensku Miloslav Konopka (24).
Obe naše najväčšie parížske nádeje mali neskutočnú smolu. Každému chýbalo k príslušnosti ku špičke bojujúcej o medaily jedno miesto, pár centimetrov. O všetkom sa rozhodlo až v posledných pokusoch 27 guliarov a 33 kladivárov - Haborák zostal pred bránami spokojnosti o 11 centimetrov (prekonal ho Nemec Bartels). Charfreitagovi chýbali k postupu štyri centimetre (z ničoho nič hodil ďalej neznámy Bielorus Devjatovskij). Pripomíname - kladivo váži sedem a štvrť kilogramu, lieta okolo 75 metrov. Obaja naši vrhači medzinárodného kalibru skončili na čertovsky škodoradostnej trinástke.
Nádej na začiatok a čakanie
Haborák spálil tutovku. V prvom pokuse síce nesporne skóroval, ale nie presvedčivo. „Všetci z našej výpravy na tribúne mi tlieskali a zdvihli dva prsty do ,véčka‘. Bol to fajn pokus. Uvoľnený, s dobrou otočkou. Ibaže som ho poslal mierne plocho - 19,95 m. Nakoniec sa práve tento malý nedostatok ukázal kľúčový. Mohlo to byť za 20,10 m. Ďalší vrh som spackal a nezmyselne prešliapol. Aj strieborný z poslednej olympiády a majstrovstiev sveta Adam Nelson totiž do-siahol 19,95 m. Súperi ma začali doťahovať. Záver som, ako v tomto roku takmer vždy, pokazil technicky zlou otočkou -19,06 m. Stále som veril, figu mi to bolo platné,“ rozprával smutno naštvaný rodák zo Šarišských Draviec. Ako ste si zanadávali? pýtali sme sa. „Slušne,“ uškrnul sa. Vedeli sme si predstaviť. Umiestnenie v podstate zodpovedá Haborákovej forme v nie príliš vydarenej sezóne. Iba tri razy v nej prekonal 20 metrov. „Mal som finálové plány, nič ma neupokojí,“ dumal a dumal. Začal v pamäti loviť šancu na rehabilitáciu. Vlaňajší tretí atlét z finále Grand Prix to má teraz nahnuté. Svetové finále (nový názov Grand Prix) je čoskoro (14. septembra). „V rankingu som deviaty a nemám potuchy, ako sa prepracovať o priečku vyššie.“ V Monte Carle budú súťažiť o vysoké prémie ôsmi. „Porazí ma, na svetovom šampionáte mi chýbalo jedno miesto medzi elitu a bude tak asi aj pre Svetové finále. Takže sa o čosi pokúsim na armádnych majstrovstvách sveta, ktoré preložili na koniec roka do Kataru. Ak tam neuspejem, idem bojovať na Blízky východ,“ snažil sa Milan o žart. Zrazu zvážnel: „Tu a teraz vyhlasujem, že z olympijských Atén prinesiem medailu. Už mám tých hlúpych prehier po krk.“
Šanca spľasla v posledných stotinách
Libor Charfreitag dosiahol v tejto sezóne na 15 pretekoch desaťkrát za 79 metrov, tri razy za osemdesiatku, aj zvyšok nemeral menej ako 77 m. Mal sa rozkrútiť, hodiť, ukloniť sa blízkym na tribúne a odporučiť odpočívať pred dnešným finále. Aj tak začal. „Bol som pokojný, počasie bolo skvelé. Neuvedomujem si žiadnu chybu. Mal by som to vedieť vysvetliť, prepáčte, ale takto z voleja nič nedokážem. Štve to, až to bolí,“ komentoval spotvorený hod 76,52 m. Najslabší v sezóne, v sobotu v Paríži, žiaľ, najlepší.
Zdali ste sa nám „ospalý“? „To iste nie, v posledných dňoch som sladko spinkal aj jedenásť hodín denne.“
Prečo teda tá opatrnosť? „Naozaj som bol taký? Akiste podvedome. Psychicky som sa cítil dobre. Ako pred mítingom. Telo mi trnulo. To si človek uvedomí neskôr. Tlak bol. Veľa odo mňa čakali, ale azda nemali? Veď som tabuľkovo piaty na svete,“ kládol si otázky Trnavčan pôso-biaci v Dallase. Potom vyhlásil bez okolkov: „Zlyhal som na celej čiare. Teda ako športovec. Dúfam, že nie ako človek. Musím sa z toho spamätať.“
Pri tomto rozhovore v mixzóne ešte Libor nemohol tušiť, ako blízko bol k finále. B-skupina hádzala neskôr. „Vidíte, v pondelok by som azda hodil osemdesiat, ale to je v polohe nezmysleného keby. Takto budem fandiť Milovi Konopkovi. Ďakujem mu, zachoval zvuk nášho kladiva.“ Druhý pokus bol ešte slabší (76,14), tretí už v zúfalstve poslal Libor mimo výseče až na tartan (o prípade píšeme na inom mieste).
Je tu váš dallaský tréner Dave Wollman? spýtali sme sa Slováka. „Je, a povie okey. Nabudúce. V USA sa z prehier nerobí veda. Každý vie, že sa zvyknú striedať s víťazstvami. Ak nie je atlét úplný lazar.“
Gól padol úplne nečakane
Slováci v Paríži po vystúpení Haboráka a Charfreitaga zdvíhali zraky k zamračeným nebesiam sobotného predpoludnia - prekliaty osud. Ešte vlani nášmu kladivárskemu rekordérovi Miloslavovi Konopkovi, v tomto roku vrhačovi z formy, veril málokto. Skromné a na prvý pohľad vždy spokojné mladšie dvojča atletických bratov zo Želiezoviec síce pred šampionátom hovoril o dvanástke, ale, čo má povedať - budem dvadsiaty?
„Prvý pokus nebol nič príliš. Veľmi priemerný (76,58 m), ale dosiahol som ho pokojne, technicky som sa snažil nič nezvrzať. Pomalšie, ale isto. Môj tréner, otec a mamička sa niekde skrývali, nevedia sa pozerať, keď súťažia ich synovia. Otecko si odpaľuje cigaretu od cigarety, mama sa modlí. Koučoval ma brat Miki. Ďalšie dva pokusy boli ešte priemernejšie. Vôbec som si neuvedomoval stav súťaže, nerátal som, ako som na tom. Až keď začali hádzať poslední traja, pochytila ma panika, veď ja mám šancu. Vyšla. Akoby som dal gól z päťdesiatich metrov, keď odkopnutá lopta náhodou skončí v sieti.“
Vedeli ste, že Libora obral o postup až posledný hod Bielorusa Devjatovského?
„Vôbec nie, aby toho chlapíka čert vzal. Znovu sme mohli byť vo finále dvaja.“ Vlani na európskom šampionáte skončil medzi elitou Charfreitag siedmy, Konopka desiaty.
Dnes bude situácia iná, nemáte čo stratiť? „Chcel by som sa konečne v tomto roku priblížiť k 79 metrom. To by mohlo znamenať najmenej ôsme miesto.“ Milo sa opatrne zamyslel a nesmelo opýtal: „Je to pravda, že aj za ôsme miesto je dolárová prémia?“ Áno, je. Päťtisícová. „Uhm, fajn,“ prehodil kladivár. Ženatý mladík, otec jedenapolročného synčeka, ju má na čo prípadne minúť. Aj pre malého valibuka akoby vystrihnutého do rodiny Konopkovcov.
Autor: Paríž
