Mal trinásť a trištvrte. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi a volal sa Adrian Mole. A svoj denník si vedie dodnes. „Bohužiaľ,“ začínajú sa kritiky v britských denníkoch.

Fiktívne denníkové zápisky nepraktického školáka z polorozvrátenej rodiny sa začiatkom osemdesiatych rokov stali hitom. Komické aj dojímavé rozprávanie o tínedžerovom bolestnom vstupe medzi dospelých malo hĺbku a presvedčivosť. Dodnes je na princípe Adrianových tajných denníkových zápiskov niečo fascinujúce: hrdina žije a starne – takmer – súčasne so svojimi čitateľmi. Číta v novinách rovnaké správy, ovplyvňuje ho to isté spoločenské a politické dianie. Z obchodného hľadiska to pre Sue Townsendovú znamená zdroj príjmov otvorený tak dlho, kým bude generácia, čo s Adrianom vyrastala, schopná čítať.

V piatom diele má Adrian tridsiate narodeniny. Je rozvedený a stará sa o syna Williama. Neuznaný intelektuál a „hrdina našich čias“, ktorý stále miluje svoju prvú lásku Pandoru, má za sebou nevydaný román Hle, rovné kopce Vysočiny a rozpísanú rozhlasovú komédiu o masovom vrahovi. Varí v podniku v Soho a jeho rodičia prechádzajú nikdy sa nekončiacou krízou. Townsendová opäť používa formu denníka, v ktorom Adrian glosuje svoj život aj všetky pýchy Británie od Yorkshirského pudingu cez labouristov Tonyho Blaira (Pandora je poslankyňou za jeho stranu) až po snobských básnikov a zamerikanizovaných producentov z televízie BBC. „V devět hodin jsem si odnesl hrnek nescafé nahoru k otci. Řekl, že slyší Tonyho Blaira šeptat z rohu místnosti. Na zlomek vteřiny jsem myslel, že už zešílel a že opustí dům ve svěrací kazajce, ale potom jsem si uvědomil, že se zapnul radiobudík a na Rádiu 4 vysílají jeho bonmoty,“ píše Adrian o svojom otcovi, ktorý odmietol ísť voliť, lebo jedine za Thatcherovej netrpel poruchami erekcie.

Autorka teda zostáva vtipnou pozorovateľkou sveta. Zápletky nových pokračovaní sú však čím ďalej bizarnejšie a až nevierohodné. A navyše Townsendová vedie svoje literárne dieťa životom s mechanickým sadizmom: kedykoľvek to vyzerá, že by sa Adrianovi mohlo predsa len niečo podariť, skĺzne do ešte príšernejších problémov, než v akých sa zmietal predtým.

Nádej na obrat akoby svitla až na konci zatiaľ poslednej po česky vydanej knihy: „Když jsem se probudil do vybuchujícího skla, dusivého kouře a ostrých plamenů na schodišti, zjistil jsem, že můj vlastní život je pro mě nevýznamný. Záleželo mi jedině na tom, dostat své syny ven do bezpečí.“

Hádam nabudúce? Je múdrejší smutný hrdina Adrian Mole? Bude zasa o čom rozprávať? Autorka naznačuje aj ďalšiu sľubnú cestu: Adrianov syn má takmer štrnásť a začína si písať denník.

Ale netešte sa. Pisateľom ďalších a ďalších pokračovaní, ktoré pravidelne vychádzajú v britskom denníku The Guardian, zostáva ten istý nešťastník Adrian – v tejto chvíli obrastený mužíček, ktorý ma tridsaťtri rokov. Je bez práce a bez partnerky.