V Belehrade padali ďalšie hlavy. Po nútenom odchode šestnástich generálov pred dvoma týždňami sa museli tentoraz rozlúčiť traja policajní šéfovia. Spôsobila to správa komisie, ktorá vyšetrovala chyby ochranky v marci zavraždeného prozápadného premiéra Zorana Djindjiča.
Vyšetrovatelia zistili, že bezpečnostné kamery pri vstupe do vládnej budovy, pri ktorej sa odohral atentát, ktosi údajne dva dni pred útokom vypol. Vraj opravovali suterén. Vedenie ochranky tiež nevypracovalo obvyklú štúdiu o bezpečnostných rizikách hroziacich premiérovi. Hneď po zverejnení správy prepustili šéfa bezpečnosti vládnej kancelárie Danila Koprivica, šéfa oddelenia bezpečnosti ústavných činiteľov ministerstva vnútra Ljubisava Sekulića a šéfa polície Zemunskej oblasti Milana Moljojkovića.
Srbskí vyšetrovatelia zároveň uzavreli vyšetrovanie Djindjičovej vraždy. Z podozrivých sa stali obžalovaní - z 11-tisíc osôb zadržaných počas výnimočného stavu vyhláseného po atentáte ostal na prokuratúre zoznam 44 mien. Súd sa má začať v septembri.
Podobne ako Radovanovi Karadžičovi, ktorý sa vyhýba procesu v Haagu o balkánskych vojnách deväťdesiatych rokov, aj v tomto prípade si jeden z hlavných podozrivých, bývalý vodca obávaných Miloševových „červených baretov“ Milorad „Legija“ Luković stále užíva slobodu. Spolu s ďalšími 17 obžalovanými je na úteku a majú ho súdiť v neprítomnosti.
Djindjičovu vraždu podľa srbskej vlády zosnovala skupina mafiánov a nacionalistov s cieľom posadiť do uprázdneného kresla Miloševičovho človeka. Okrem Lukoviča sa má z účasti na zosnovaní vraždy spovedať ultranacionalista a prekvapivo úspešný kandidát v posledných prezidentských voľbách Vojislav Šešelj. Ten sa krátko pred atentátom dobrovoľne vzdal haagskemu tribunálu.
„Vážnosť zločinu, ako aj počet osôb obvinených potvrdzujú, že tu pôjde o najširší proces v oblasti organizovaného zločinu v tejto krajine,“ povedal podľa agentúry AP sudca Vučko Mirčič. V septembri možno znervóznejú aj tí mafiáni, ktorí v Djindjičovej vražde nemali prsty - proces totiž môže spustiť reťazovú reakciu ďalších odhalení.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
