ých orgánov.
Navrhujú povinné členstvo lekárov, zubárov a lekárnikov v stavovských komorách a zároveň povinnosť komory viesť register lekárov a lekárnikov. Lekári a lekárnici majú v návrhoch zakotvenú povinnosť sústavne sa vzdelávať. Po 65. roku života sa lekár musí podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti vykonávať ďalej svoje povolanie.
Stavovské komory majú právo vyjadrovať sa k odbornej a morálnej spôsobilosti lekárov a lekárnikov, v závažných a odôvodnených prípadoch môžu aj neprijať lekára či lekárnika za člena komory alebo ho z komory vylúčiť a tak mu zabrániť vykonávať povolanie. Komory sa zúčastňujú na rozhodovaní samosprávy regiónu kraja o veľkosti obvodu lekárov a o počte lekární, ale nemajú právo udeľovať licencie na výkon povolania.
Návrh zákona kritizuje súčasné vedenie Slovenskej lekárnickej komory. Lekárnická komora požadovala zakotviť právo komory zodpovedať za celoživotné vzdelávanie lekárnikov, právo udeľovať povolenia na zriadenie novej lekárne a právo organizovať vykonávanie pohotovostnej služby lekární. „Povolenia by naďalej mali vydávať krajské úrady, aj organizovať pohotovostné služby. V tomto zmysle neprešla na komoru žiadna nová kompetencia okrem povinného vedenia registra. Z rozpočtu však naň nedostaneme peniaze a budeme ho viesť z vlastných prostriedkov,“ povedal pre SME prezident komory Peter Mihálik.
Slovenská lekárnická komora presadzuje, aby zákon istým spôsobom obmedzoval počet lekární, navrhuje maximálne jednu lekáreň na päťtisíc obyvateľov a minimálne päťdesiatmetrovú vzdialenosť medzi lekárňami. Zasadzuje sa za to, aby bol hlas komory pre otvorenie novej lekárne rozhodujúci, nielen odporúčajúci. Podľa Mihálika prax, že o sieti zariadení rozhoduje stavovská organizácia, funguje takmer vo všetkých európskych krajinách.
Minister Roman Kováč po schválení návrhu priznal, že pri vypracúvaní návrhov zákonov muselo čeliť ministerstvo „snahám o absolútnu nadvládu stavovských organizácií nad svojimi členmi“. (mar)
