Výpalníkom sa u nás začalo dariť najmä v rokoch 1994 až 1998. V každom väčšom meste sa objavili aspoň dve skupiny, ktoré navzájom bojovali o svoje rajóny. Majitelia podnikov neochotne platili mesačne nemalé sumy. Za túto úplatu mala mafia držať nad ich podnikom „ochrannú ruku“. Jedným z vydieraných bol aj majiteľ bratislavského podniku Hysteria pub Ivan Hojda. Po štyroch rokoch, keď výpalníckej skupine známej pod priezviskom suchánkovci vyplatil asi osemstotisíc korún, sa rozhodol všetko oznámiť polícii.

V októbri minulého roku, zatiaľ čo hostia v pokoji obedovali, zadržali kukláči v Hysteria pube piatich výpalníkov. Náhodou pri tom bol aj fotograf denníka SME. Po skončení akcie ho dvaja kukláči odviedli, a hoci sa preukázal novinárskym preukazom, donútili ho dať im nafotený film.

Sudca okresného súdu zobral do vyšetrovacej väzby len troch z piatich zadržaných. Obvinení boli z hrubého nátlaku a podľa trestného zákona im hrozí až dvanásťročný trest. Dvaja z nich sú už asi tri mesiace prepustení z väzby a vyšetrovaní na slobode. V najbližších dňoch z väzby pravdepodobne prepustia aj tretieho obvineného Vladimíra G.

Na Okresnom súde Bratislava III je už v týchto dňoch splatená kaucia vo výške stotisíc korún, ale prokurátor má stále možnosť sa proti prepusteniu odvolať. Táto suma sa vzhľadom na dôvody väzby zdá viacerým odborníkom nízka. Bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor: „Náš Trestný poriadok to vyriešil tak, že nestanovuje ani hornú, ani spodnú hranicu kaucie a je to len na rozhodnutí sudcu. On musí zvážiť predovšetkým osobu páchateľa, závažnosť trestného činu, majetkové pomery a všetky okolnosti prípadu. Ale vzhľadom na závažnosť tohto činu sa mi zdá stotisíc pomerne málo.“

25. marca tohto roku, približne mesiac pred prepustením dvoch obvinených z väzby, napadol Hojdu vo vlastnom podniku neznámy muž a spôsobil mu stredne ťažký otras mozgu: „V nemocnici som bol dva týždne. Potom ma prepustili do domáceho ošetrenia a v podstate dodnes nemám ukončenú péenku. Dnes nie je problém zariadiť všetko z väzenia. Neviem, dokedy to bude v tomto štáte fungovať štýlom, že človek niečo vybuduje, aby to nakoniec dal vagabundom.“

Výpalné platil Hojda štyri roky, mesačne dvadsať- až dvadsaťpäťtisíc korún: „Snažia sa nám tu nahovoriť, že výpalníctvo je všade vo svete a všade to funguje takto. Čo si mám o tom myslieť?“

Prečo dal prípad na súd až tak neskoro? „Lebo sa to začalo stupňovať. Dva mesiace predtým zrazu žiadali päťdesiattisíc s tým, že žiadna služba ani žiaden pocit zvýšenia bezpečnosti sa nedostavili.“ Okrem toho sa výpalníci začali príliš rozťahovať aj v Hojdovom druhom podniku Jalta pube. Ten už je mesiac z technických príčin zatvorený a Hojda je ochotný oň aj prísť: „Pokoj človek nebude mať v tomto štáte asi nikdy. Hádam by nebolo zlé, keby si niektorí ľudia v politike - či dnešnej, alebo budúcej - uvedomili, že jediné, čo podnikatelia potrebujú, je istý pocit bezpečnosti svojich investícií.“

Od spomínaného incidentu sa výpalníci neozvali. Hojda si v Hysteria pube zabezpečil ochranu cez súkromnú bezpečnostnú agentúru a zatiaľ je spokojný. Nebojí sa? „Je mi to jedno. Radšej skapem, ako by som mal platiť nejakým Suchánkovcom. Vzali mi desať rokov života stresmi a nervami a tri roky, čo sa prevádzkovala Jalta, som vôbec nežil. Je mi to fuk.“ (mož)