Jedným z činiteľov podporujúcich tieto poškodenia je hnedá bakterióza hlúbovín (Xanthomonas campestris). Sú to baktérie, ktoré sú schopné napádať rastliny kapustovín vo všetkých štádiách ich vývinu. Z burín napádajú najmä pastiersku kapsičku obyčajnú. Choré semenáčiky hlúbovín majú svetložlté sfarbenie klíčnych lístkov a obyčajne hynú. Tie, čo prežijú, slabšie rastú a sú pokrútené. Starším rastlinám po vysadení sa postupne medzi žilnatinou tvoria vodnaté škvrny a neskôr listy žltnú, najčastejšie od okrajov, a ich žilnatina černie. V neskoršom štádiu sa tieto prejavy síce strácajú, ale na priereze listov možno nájsť sčernené cievne zväzky. Skoro napadnuté rastliny buď hynú alebo sú brzdené v raste. Baktérie spôsobujúce toto ochorenie sa prenášajú semenami a sú schopné prezimovať aj na rastlinných zvyškoch v pôde. Keďže vnikajú do rastliny hydatódami (vodnými pórami na okraji listov), v čase vegetácie sa rozširujú dažďom. Choroba sa vyskytuje v suchých ako aj vo vlhkých rokoch, predovšetkým však pri náhlom striedaní veľmi teplého a vlhkého počasia. K rýchlemu šíreniu prispieva vysoká teplota (nad 25 oC) a rovnomerná vlhkosť. Najčastejšou bránou vstupu do rastlín sú mechanické poškodenia, ktoré môžu vznikať či už pri obrábaní alebo pri nesprávnej, nepravidelnej zálievke, kedy môžu vznikať veľké trhliny na pokožke rastlín. Kritickým obdobím vzniku prvotných infekcií sú vysoké teploty krátko po vysadení sadeníc, kedy v kombinácii s nevyhnutnou zálievkou dochádza ľahko k nebadateľnému praskaniu pletív. Ďalším patogénom vnikajúcim cez poranenú pokožku sú baktérie rodu Erwinia. Spôsobujú druhotné poškodenia, ktoré sa prejavujú premenou vnútorného obsahu (najmä kalerábov) na kašovitú hmotu nepríjemného zápachu, čím je celá rastlina úplne zničená. Silné napadnutie uvedenými druhmi baktérií spôsobuje straty na úrode, pričom sa výrazne znižuje skladovateľnosť, najmä kalerábov.

Najlepšou prevenciou proti uvedeným chorobám je správne striedanie plodín a pri objavení sa choroby nepestovanie kapustovej zeleniny, ale aj repy a koreňovej zeleniny na pozemkoch s výskytom choroby aspoň tri až päť rokov. Potrebné je tiež dostatočné hnojenie draslíkom, šetrný zber, pozberové triedenie a skladovanie pri teplotách do 4 oC. Všetky pozberové zvyšky treba dôkladne a čo najhlbšie zapraviť do pôdy, čím sa značne obmedzí množstvo prezimovaných baktérií. Pri pestovaní sa majú vysievať semená pochádzajúce zo zdravých porastov, prípadne ich dezinfikovať 25 minút vo vode teplej 50 oC. V skleníkoch sa odporúča preparovanie zamorenej zeminy. Šírenie baktérií Xanthomonas campestris v poraste možno mierne spomaliť postrekom meďnatými prípravkami.

Ing. STANISLAV BAROK,

ÚKSÚP-OORF