Valeriánku pestujeme po plodinách, ktoré uvoľnia v lete pôdu.
FOTO – (AR)
Konzumná časť valeriánky poľnej je prízemná ružica listov. Zberá sa od jesene cez zimu až do skorej jari. Pri neskorom letnom výseve sa vyvinie kvalitná ružica prízemných listov. Z hľadiska výživy ľudí je cenná pomerne vysokým obsahom vitamínov, ktoré sú dostupné v čerstvých listoch počas celej zimy, keď je ponuka zeleniny obmedzená.
Aj keď má valeriánka len malé nároky, vhodné pôdne a klimatické podmienky sú predpokladom dobrej úrody. V osevnom postupe jej vyhovuje druhá trať. Pestuje sa ako následná plodina, na čo má výborné predpoklady pre krátke vegetačné obdobie. Závlaha podmieňuje nielen úrodu, ale aj jej kvalitu a jemnosť listov. Plodina znáša mrazy až do 15 stupňov bez poškodenia.
Valeriánku pestujeme po plodinách, ktoré uvoľnia pôdu v letnom období. Seje sa spravidla v dvoch termínoch: na zimný zber začiatkom septembra, na včasný jarný zber v októbri. Septembrový výsev do fóliovníka dáva zber na Vianoce. Jednou z hlavných podmienok je, aby rastliny boli dobre vyvinuté pred nástupom mrazov, to znamená, dobre zakorenené. Na upravený záhon sejeme do riadkov širokých 15 až 20 centimetrov. Výhodné je osivo zmiešať s pieskom alebo sypkou zeminou, čím sa zlepší rovnomernosť hustoty výsevu. Pred sejbou a po sejbe povrch pôdy povalcujeme. Rastliny vzchádzajú 10 až 14 dní od výsevu. Povrch pôdy kypríme a súčasne odburiňujeme, aby burina neudusila pomalšie rastúcu valeriánku. V zaburinenom poraste by bol sťažený aj zber. Valeriánku môžeme počas rastu prihnojiť liadkom vápenatým v dávke 20 gramov na meter štvorcový a aspoň raz týždenne zalievame. Podľa termínu sejby listy zberáme buď v zime alebo skoro na jar.
Doc. Ing. MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ, PhD.,Výskumný ústav zeleninársky, Nové Zámky
