ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV
IntimitaŠtyridsaťsedemročná Oľga stojí pred rozhodnutím, či má k sebe vziať bývať svokru. Tá žije momentálne u mladšieho syna, ale jeho žena to už s ňou nevie vydržať. V celej rodine vládne kvôli tomu napätá atmosféra. „Čo by ste Oľge poradili? Ako by ste riešili podobnú situáciu vy?“ – spýtali sme sa internetových čitateľov. Jediným riešením je rozdelenie povinností na obidve strany. Po vzájomnej dohode oboch rodín so svokrou, sa stanoví dĺžka pobytu v jednej a v druhej rodine. Povedzme tri mesiace. Členovia rodiny, kde svokra nebude, si budú viac užívať chvíle bez povinností a že sú spolu.
* * *
Ak syn necháva rozhodnutie na svojej manželke, je to z jeho strany absolútna rezignácia, nechce na seba brať zodpovednosť. Svokra-generálka zrejme synov od detstva dirigovala a teraz nevidí dôvod, prečo by v tom nemala pokračovať. Synovia sa jej nevedia vzoprieť a nevesty si jej „nadvládu“ musia medzi sebou rozdeliť. Matku však môžu aspoň čiastočne nasmerovať jej synovia. Ak to nedokážu, je lepšie nájsť pre ňu byt. Finančná obeť za nájomné v neďalekom byte stojí za pokoj v rodine.
* * *
Ja už aspoň viem, ako sa nemám správať, keď budem svokrou. Tá moja ma to naučila.
* * *
Nikdy som tomu neverila, ale po uzavretí manželstva som pochopila, že všetky vtipy o svokrách sú realitou.
* * *
Podobný problém je takmer v každej rodine. Myslím si, že netreba nikoho nútiť do niečoho, čo mu je protivné. Nebudem predsa žiť so svokrou, keď viem, že mi bude robiť zo života peklo. Nech radšej zaplatia svokre nejaké opatrovateľské centrum alebo stálu opatrovateľku (ak na to majú). Samozrejme, že je našou povinnosťou postarať sa o rodičov, ale ak sa nevedia správať v medziach normy, majú smolu. Je veľa rodičov (čiže aj svokrovcov), ktorí vedia byť milí a vďační za to, že sa deti o nich postarajú. Je to tak isto ako v iných medziľudských vzťahoch: ak som priateľská a milá, tak ma majú ľudia radi a nie som osamelá. Ak som nepríjemná, každý sa mi vyhne. Neviem, prečo si mnohí starí ľudia myslia, že toto sa ich netýka a môžu terorizovať svojich blízkych.
* * *
Ja by som taký problém nemal, pretože v tej chvíli, ako som sa pred vyše dvadsiatimi rokmi oženil, som zdvojnásobil počet rodičov. Svokrovci nám v živote neraz pomohli, radou, finančne aj starostlivosťou o deti. V prípadných manželských konfliktoch nikomu z nás nechytali stranu a k nikomu sa nepridávali. Na druhej strane viem pochopiť obavy zo spoločného života s rodičmi partnera. Z počutia a videnia viem, že existujú aj svokry typu zem-vzduch-zem.
