FOTO – ARCHÍV TASR
Jej hviezdy sa často stávajú najlepšími športovcami planéty. Pripomeňme si esá, ktoré na 9. svetovom atletickom šampionáte v Paríži môžu bilanciu ešte zvýrazniť.
Jan Železný – Česká republika (oštepársky svetový rekordér, trojnásobný majster sveta, dva razy bronzový, trojnásobný olympijský víťaz, raz strieborný).
„Človek začne športovať v prvom rade kvôli vlastnej zábave. Snaží sa aj pre slávu, nepopieram. Ale vždy si pripomínam, že som najlepší len v hode oštepom, v ničom inom. Je tisíc dôležitejších činností, než je samotný šport. Preto je dôležité zostať rovnaký ako na začiatku,“ hovorí športový velikán Železný. Na jar 1998 mu pri bežnom tréningu spadla na rameno odhodovej pravačky činka. Podstúpil niekoľko zložitých operácií. Oštepárovi, ktorý nehádže silou, ale švihom, dodal práve tento boj ďalšie sily.
Na MS v Seville 1999 skončil tretí. Na olympiáde v Sydney 2000 vyhral do tretice. „Tú medailu som musel vyhrať, aby som sa odvďačil všetkým dobrým ľuďom, ktorí mi v najťažších chvíľach pomáhali,“ hovoril. Doma sa stal atlétom storočia. Ocenenenie nechcel prevziať, kým sa nedozvedel, že Emil Zátopek dostal zvláštnu cenu.
Ani taký borec, akým je Jan Železný, však nevyhral ešte všetko. Chýba mu titul majstra Európy. Z troch štartov na kontinentálnych šampionátoch bol iba v roku 1994 tretí. Rok 2003 chcel vynechať. Napokon do Paríža cestoval. Otázku konca však vždy s úsmevom vráti: „Do dôchodku to bude určite.“
Hicham El Guerrouj – Maroko(trojnásobý majster sveta na 1500 metrov)
Najlepší atlét sveta posledných dvoch rokov, marocký bežec na stredné trate nedostižne behá, a má aj skvelý prehľad. Nedávno v Ostrave vyhlásil, že v Paríži chce prvý raz skombinovať štarty na 1500 m a 5000 m, míliarske tempo a vytrvalosť. Oznámenie tohto rozhodnutia si nechal na sever Moravy úmyselne: „Musel som tak urobiť v krajine Emila Zátopka. Chcem si uctiť tohto famózneho bežca. Na vítkovickom štadióne utvoril dva svetové rekordy.“
Zo 76 pretekov prehral El Guerrouj len trikrát, ale dva razy na olympiáde. Keď na OH v Atlante 1996 vbiehal do posledného kola, zavadil na druhej pozícii o nohu vtedy oveľa slávnejšieho súpera zo susedného Alžírska Nouredina Morceliho. Hicham spadol a dobehol posledný. Morceli má vo vitríne zlato a na nohe pamiatku – malú jazvu od El Guerroujovej tretry.
Ani v Sydney 2000 nebol k Guerroujovi Alah milostivý. Víťazom sa stal nečakane Keňan Noah Ngeny. Hichama telefonicky utešoval samotný kráľ severoafrickej monarchie Mohammed VI. a ešte rok po pretekoch ho staval na nohy psychoterapeut.
Haile Gebrselassie – Etiópia(štvornásobný majster sveta na 10 000 m, dvojnásobný olympijský víťaz na tejto trati)
Pochádza z rodiny pastiera ovcí, mal deväť súrodencov. Narodil sa v dedine Assela, asi 200 km od Addis Abeby, v nadmorskej výške 3000 metrov.
Vždy usmiaty a skromný bežec sa pri vyhlasovaní Atléta roka 1995 azda jediný raz v živote verejne rozčúlil. Bol totiž presvedčený, že jeho zlato a dva klasické svetové rekordy sú viac než Edwardsov trojskokanský supervýkon 18,29 m.
Beh Haileho Gebrselassieho zaraďujú odborníci do tretieho tisícročia. Právom. Prísne ekonomický štýl je rovnako účinný v tempe ako zdrvujúci záver v poslednom kole. Etiópia je bežecká veľmoc, útly vytrvalec (164 cm/65 kg) je však jej jediným svetovým rekordérom. Raz by sa ale rád vyrovnal Abebe Bikilovi a Mirusovi Jifterovi. „V Etiópii ste niekto, ak sa stanete olympijským víťazom na oboch tratiach ako Jifter. Maratónske olympijské double zas urobilo z Abebe Bikilu mýtickú osobnosť.“
V Paríži chce bežať na päť i desať kilometrov.
Gail Deversová – USA
(päťnásobná majsterka sveta, trojnásobná olympijská víťazka na 100 m, 100 m prekážok a v štafete 4x100 m)
V Barcelone 1992 i v Atlante 1996 zvíťazila na sto metrov. Oveľa obľúbenejšie prekážky v oboch prípadoch pokazila. Na MS 1993 v Stuttgarte však zvíťazila v oboch disciplínach (to sa dovtedy podarilo len Holanďanke Francine Blankersovej-Koenovej v Londýne 1948).
Američanka sa nikdy nesťažovala na nepriazeň osudu. Naopak, dcéra baptistického kňaza zo Seattlu dokázala nemožné. Barcelonskú olympiádu vyhrala sedemnásť mesiacov po tom, čo jej hrozila amputácia oboch nôh. O chĺpok unikla rakovine, diagnózu odhalili včas. Nasledovala chemoterapia, ožarovania. Práve žiarenie jej takmer spálilo nohy. „Keby som vraj chodila na ožarovanie ešte dva dni, museli by mi amputovať nohy,“ spomínala na začiatku 1991.
V apríli sotva prepochodovala jedno kolo atletickej dráhy. O mesiac neskôr bežala prekážky, o štyri mesiace získala na majstrovstvách sveta v Tokiu striebro.
Postupne sa prepracovala k filozofii pozitívneho myslenia. Ani po prehre ju neuvidíte sklamanú. „Šport a pohyb učia napĺňať sny. Dennodenne, v malom i vo veľkom,“ hovorí. Založila Nadáciu Gail Deversovej, ktorá podporuje všetky formy zdravého životného štýlu.
Maria de Lurdes Mutolová – Mozambik
(dvojnásobná majsterka sveta a posledná olympijská víťazka na 800 metrov)
Mozambická bežkyňa na 800 m má tento rok šancu vyhrať milióndolárový jackpot Zlatej ligy.
Pochádza z krajiny, kde takmer 40 percent obyvateľov žije na hranici chudoby a 72 percent žien nevie čítať ani písať. Olympijská víťazka, dvojnásobná majsterka sveta a päťnásobná svetová šampiónka z haly je výnimkou vďaka svojmu talentu.
„Nezáleží, odkiaľ človek pochádza. Rozhodujúce je, že človek môže dosiahnuť svoje ciele, ktoré si kladie, ak sa na ne plne koncentruje,“ hovorí atlétka, ktorá do 14 rokov hrala futbal.
Prvý titul majsterky sveta získala roku 1993 v Stuttgarte. O dva roky neskôr vytvorila svetový rekord na 1000 metrov. Vlani jej patrilo šieste miesto medzi ženami v rebríčku odmien so 136-tisícmi dolármi. Kto ju chce mať na mítingu, musí siahnuť do vrecka po desať- až dvadsaťtisíc dolárov. Na MS v Paríži je v hre ďalších 60-tisíc pre víťazku.
„Oboje je dôležité: Peniaze sú dôležité, titul majsterky sveta veľmi cenný,“ hovorí obhajkyňa prvenstva z Edmontonu 2001.
Süreyya Ayhanová – Turecko
(posledná európska majsterka v behu na 1500 metrov)
Na mníchovskom európskom šampionáte udávala v behu na 1500 metrov tempo. Tradičný hokus-pokus atlétky „druhej kategórie“ nikoho neznepokojoval. Svetoznáma Rumunka Gabriela Szabóová si držala výhodnú druhú pozíciu. Klasicky, dvesto metrov pred cieľom nasadila finiš. Málokto mu odolá. Ibaže Ayhanová vydržala až do cieľa. Vyhrala o dve stotiny. „Nemala som žiadnu taktiku, iba pretekať zo všetkých síl. Cítim sa totálne vyčerpaná. Možno aj chorá, ale to je určite od únavy i fascinujúcej atmosféry na štadióne,“ smiala sa. Odvtedy neprehrala a vždy trimfovala rovnakým spôsobom: štart – cieľ.
Süreyya je moderná moslimská žena, hoci žije v zapadnutom vysokohorskom Erzurume vo výške 2200 metrov. Trénuje na štadióniku položenom o štyristo metrov nižšie. Od trinástich rokov ju pripravuje stále jeden muž – Yucel Kop.
Dnes je už Ayhanová veľkou parížskou favoritkou.
