Za posledné roky preslávili slovenskú poštovú známku vo svete výtvarníci Dušan Kállay, Rudolf Cigánik, Jozef Baláž, František Horniak či Martin Činovský (na snímke), ktorý vedie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave špeciálne, vo svete ojedinelé oddelenie poštovej grafiky.
So vstupom do Európskej únie sa naša poštová známka stane jedinou ceninou s nápisom Slovensko. Cesty do sveta na poštových zásielkach jej zabezpečujú účasť v obrovskej galérii. Ak si ju všimnete. Za posledných desať rokov sa ako umelecké dielo dostala na svetovú špičku. Neminul ju titul najkrajšia známka sveta. Slovenskí návrhári a rytci poštových známok si za posledné desaťročia získali vo svete dobré meno.
Hodnota poštovej známky je rôzna. V prvom rde je dokladom o zaplatení poštovného. U filatelistov, ktorí milujú známkové rarity a anomálie, zase vzbudzuje záujem svojou výnimočnosťou. Z výtvarného a kultúrneho hľadiska predstavuje známková tvorba slušný priestor pre propagáciu kultúry a umenia krajiny. „Samozrejme, ako tvorca s niektorými filatelistickými kritériami nesúhlasím,“ hovorí najproduktívnejší tvorca slovenských známok Martin Činovský. „Potom by som nerobil nič iné, iba ryl Modrých Mauriciov. Tým pádom by stratili hodnotu.“
S každým výtvarným návrhom poštovej známky sa pripravuje aj takzvaná obálka prvého dňa vydania a návrh pečiatky. Potom nasleduje líniová rozkresba a sama rytina. Všetky práce posudzuje realizačná komisia – poradný orgán ministra pôšt. Rytec vyryje zrkadlový obraz návrhu na malú oceľovú platňu. Musí prispôsobiť návrh skutočným rozmerom budúcej známky a transponovať ho čo najvernejšie. Rydlom pod lupou vyrýva do kovovej dosky línie a body, ktoré sa nedajú opraviť. „Pracujem s presnosťou na desatiny milimetra,“ hovorí Martin Činovský. Ak má byť známka viacfarebná, musí sa pre každú farbu vyrobiť samostatná tlačová doska. Potom sa môžu známky tlačiť v požadovanom náklade, obyčajne niekoľko stotisíc až miliónov kusov takzvanou technikou tlače z hĺbky.
Najčastejšie sa pri výrobe známok používa tlač z výšky (kníhtlač), tlač z plochy (kameňotlač, ofset) a tlač z hĺbky (oceľotlač, meditlač a hĺbkotlač). Rytina robená technikou tlače z hĺbky – oceľotlačou je najspoľahlivejším spôsobom pasívnej ochrany poštových cenín. Využíva sa aj pri výrobe bankoviek. Ručne vyrytý návrh v zrkadlovom obraze sa pod lupou ryje na desatiny milimetra. „Štefánika som prerábal osemkrát,“ spomína Martin Činovský.
Zlato na ľade, gýč na známke
Prvé poštové známky vznikli technikou oceľotlače v Anglicku v rokoch 1840–1841. Podľa dlhoročnej britskej tradície, ktorá sa dodržiavala vo všetkých vyspelých európskych štátoch, sa na známkach nesmie objaviť žiadna reklama a žiadna žijúca osobnosť. Jedinou výnimkou je prezident (v Amerike ani prezident). U nás sa tieto pravidlá dodržiavali už od čias Rakúsko-Uhorska.
V dejinách slovenskej známkovej tvorby sa ešte nestalo, aby sa portrétovaný – okrem prezidenta – mohol zúčastniť inaugurácie vlastnej známky. V prípade slovenského hokejového mužstva však bolo možné všetko. Vlani, po víťazstve na majstrovstvách sveta, vyšla známka na túto tému prvýkrát, ešte v rámci pravidiel. Tento rok bola hokejová známka opäť dodatočne zaradená do emisného plánu a realizačná komisia trvala na dodržaní pravidiel do poslednej chvíle: požadovala rovnakú sériu a rovnaký formát, rovnakú techniku oceľotlače aj výrazové prostriedky. Slovenská pošta však vzala realizáciu do vlastných rúk. Známka bola vytlačená bez vedomia komisie v tlačiarni Walsall Security Printers Ltd. vo Veľkej Británii. Namiesto oceľotlače sa použila ofsetová technika, ktorej predlohou bola fotografia z tlačovej agentúry. Na známke sa okrem žijúcich osobností objavila aj reklama.
Zmeny v realizácii známky nastali v súvislosti s transformáciou Slovenskej pošty, š. p. na Slovenskú poštu a. s.. Tá sa síce ešte len pripravuje, no Slovenská pošta už rozhoduje namiesto ministra o činnosti poradných orgánov pre vydávanie poštových známok.
