„Každý, kto venuje pozornosť dôkazom, ktoré za posledných dvadsať rokov poskytujú grónske ľadovce, by mal vedieť, že skutočnou hrozbou nie je postupné otepľovanie. Je ňou to, že otepľovanie môže spustiť náhle a rýchle ochladenie globálnej klímy s katastrofálnymi následkami pre ľudskú populáciu,“ napísal do SME historik žijúci v Londýne Gwynne Dyer. Podľa neho obrat vôbec nebude postupný, ale ochladí sa v priebehu desiatich, možno menej rokov a teploty zostanú dolu po celé storočia alebo tisícročia.
„Zatiaľ sa neukazuje, žeby sa mali diať také prevratné procesy. Teplá vrstva na oceáne je príliš stabilná, aby podmienila prúdenie chladných vodných hmôt na vrch, ktoré by spôsobili ochladzovanie atmosféry a zmenu cirkulácie,“ hovorí slovenský klimatológ Pavel Šťastný. Samo oteplenie nepovažuje za signál k ochladeniu, museli by podľa neho nastať aj iné veľké zmeny, napríklad výbuchy sopky, ktoré by vyvrhli veľa aerosólov do ovzdušia.
„Väčšina vedcov sa ešte pred niekoľkými rokmi k tomu nevyjadrovala. Teraz sa vedecká komunita zmenila a väčšina sa prikláňa ku globálnemu otepleniu. My sa však na ľudí s opačným názorom, ktorý je podložený výsledkami, nemôžeme pozerať ako na čierne ovce, musíme vidieť aj ich názory,“ povedal Šťastný.
Hydrologička Oľga Majerčáková hovorí, že pri terajšom otepľovaní najrýchlejšie reaguje obeh vody. „Viac vody sa bude vyparovať, zvýši sa topenie horských ľadovcov a morského zaľadnenia. Často sa chybne predpokladá rýchle topenie ľadov v Antarktíde a Arktíde a rast hladiny oceánov. Nie je to celkom tak. Celé 21. storočie ešte bude prírastok ľadu viazaný v týchto polárnych oblastiach, pretože tam sa tak rýchle teploty nad nulu nedostanú.“ Podľa nej je súčasné dvíhanie oceánov aj dôsledkom rozťažnosti vody, keďže rastie jej teplota. (rf)
