Sucho 2003
„Podľa výpočtov klimatických modelov by do roku 2075 mala priemerná ročná teplota vzrásť o dva až štyri stupne, úhrn zrážok sa veľmi nezmení, poklesnú však v lete a vzrastú v zime. Je pravdepodobné, že budú častejšie suché obdobia, zväčší sa pravdepodobnosť krátkych období s vysokými úhrnmi zrážok,“ hovorí klimatológ Pavel Šťastný.
V 20. storočí stúpla celková priemerná teplota na Slovensku o 1,1 stupňa, ubudli zrážky o 5,6 percenta, na juhu až o 10 percent, na severe sa zrážky zmenili málo.
Rozdiel jedného stupňa v ročnom priemere znamená rozdiel napríklad medzi Lučencom a Banskou Bystricou. Zvýšenie o štyri stupne je ako rozdiel medzi Podunajskou nížinou a oblasťou pod Tatrami či Oravou.
Šťastný hovorí, že ak by sme od začiatku merania teplôt v Hurbanove od roku 1871 počítali prvých najteplejších 10 rokov, tak 7 najteplejších bolo v období od roku 1989.
Tohtoročné leto hodnotí ako najteplejšie, aké u nás zaznamenali. Oproti minulým rokom je aj veľmi sucho. Odborníci napriek tomu nevylučujú, že aj tento rok ešte môžu prísť povodne z prívalových dažďov.
Hydrologička Oľga Majerčáková predpokladá, že o pár rokov sa zrážky prerozdelia. Budú suchšie a vlhkejšie oblasti. Jej kolega Július Šútor hovorí, že to naznačuje aj tento rok.
„Kým na východnom Slovensku, Podunajskej nížine a na Záhorí poklesla úroda, v oblasti Liptovského Mikuláša zaznamenali rekordné úrody. Na základe klimatických zmien musíme v každom roku očakávať sucho. Ale je to v našich rukách, keď si pozriete, koľko vody odteká zo Slovenska každú sekundu a na poliach nemáme vodu…“ Šútor hovorí, že sa treba zaoberať krajinou, a nie interrupciami. „Ostrovné štáty bojujú za každú kvapku vody, aby neunikala.“
Podľa materiálov klimatológa Milana Lapina budú mať najväčší význam dôsledky súvisiace s nedostatkom vody a náhlymi povodňami, ako aj s posunom vegetačných pásiem a s nestabilitou ekosystémov.
Viaceré negatívne následky sa prejavia v pestovaní plodín a lesných drevín tiež v súvislosti s vlnami tepla.
Mimoriadne klimatické javy u nás od roku 1989
série po sebe nasledujúcich teplých rokov, z ktorých bol rok 2000 rekordný, výrazné suchá – od roku 1990 do 1993, v roku 2000 a v roku 2003, štyri výrazné povodne najmä z prívalových dažďov. S čím treba v budúcnosti rátať na Slovensku
predĺženie období sucha, najmä na juhu, úbytok zrážok na juhu, slabo rastú zrážky na severe, najmä nad 1000 metrov nadmorskej výšky, zvýši sa výpar vody z celého územia (hovorí sa, že ak narastie teplota o jeden stupeň, potrebovali by sme to kompenzovať nárastom zrážok o 100 milimetrov, k čomu asi nedôjde), zníženie povrchového odtoku v riekach, vysychanie niektorých tokov v lete a počas jesene, zároveň zvýšenie regionálnych povodní, pretože sa budú častejšie vyskytovať prívalové dažde, zvýšenie povodní z náhleho topenia snehu, málo dažďov počas vegetačného obdobia, zníženie výdatnosti prameňov (to už odborníci sledujú), zníženie hladín podzemnej vody (pravdepodobne s výnimkou Žitného ostrova), zníženie pôdnej vlhkosti, čo bude mať dôsledky v poľnohospodárstve. Povodňové škody u nás za posledných päť rokov
1997 2,5 miliardy
1998 1,6 miliardy
1999 4,6 miliardy
2001 2,05 miliardy
2002 1,65 miliardy
Plošná povodeň na Morave v roku 1997 spôsobila straty na majetku a infraštruktúre prevyšujúce 90 miliárd korún, škody po vlaňajších povodniach v Čechách sa odhadujú na 140 miliárd.
