Knižný debut je udalosť, predovšetkým pre autora, ale určite aj pre odbornú a v neposlednom rade i čitateľskú obec. A to aj vtedy (alebo práve o to väčšmi?), keď ide o poéziu, ktorej okruh priaznivcov u nás len optimisti odhadujú rádovo viac než na stovky. Tento neradostný stav sa už roky snaží zmeniť k lepšiemu aj vydavateľstvo Drewo a srd, ktoré v edícii Poézia ponúklo už vyše štyridsať titulov, z toho zhruba polovicu od slovenských autorov.
Túto kolekciu rozšírilo v týchto dňoch hneď trio debutových knižiek. Dve z autoriek spája aj rovnaká profesia - Mária Ferenčuhová i Katarína Kucbelová vyštudovali filmovú dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Kým prvá sa venuje skôr filmovej vede, teórii a kritike, Katarína Kucbelová sa snaží venovať dramaturgii a scenáristike a v súčasnosti pracuje na dvoch filmových projektoch.
„V tomto sa naše cesty trochu rozišli, no spojili sa na poli literárnom,“ hovorí Katarína Kucbelová. Zbierku Duály cizelovala dlho, až kým došla k jej konzistentnému tvaru, ktorého súčasťou sú aj ilustrácie Svätopluka Mikytu. „Poézie by som sa sotva vedela vzdať,“ hovorí autorka, sľubujúca ďalšiu knižku. Jej najbližším programom je však účasť na Dňoch poézie a vína, ktoré sa začínajú na budúci týždeň v slovinskej Medane. Kucbelová sa tam v spoločnosti štyridsiatich básnikov z mnohých krajín sveta predstaví autorským čítaním.
Svoje Skryté titulky charakterizuje Mária Ferenčuhová ako nepokojné cestovanie, kyvadlový pohyb medzi miestami, bytmi, ľuďmi, medzi všednosťou a jej nástojčivým odmietaním. „Pokrútený konár je stromom prijímaný / presne tak ako ten rovný. Aspoň napohľad. / Zratúvaš listy, hľadáš hmyz. / Prázdne hniezdo je však v tráve a viniť vietor / je zase zbytočné.“ Fragmentárny text, delený do stručných odsekov na pomedzí poézie a prózy, v konečnom efekte pôsobí kontinuálne.
Treťou knihou je debut Anny Sneginy Pas de deux. Pseudonym sa jeho držiteľke tak zapáčil, že sa s ním pohráva aj v básňach. „Anarchia v zmysloch, / srdce v plači, / to som ja, / malá smutná Snegina“, a pridáva aj šifrovanú rodovú štúdiu: „Som iba žena. / Kým ty prirážaš, / ja vrážam / ti nechty do chrbta. / Od chrbta útočím, / tvárou v tvár.“ Pri zmienke o skutočnej autorke sa vydavateľ Peter Šulej potuteľne usmieva: „Pripomína mi to básne Michala Habaja.“ A na margo názvu jednej z básní Prázdniny dvadsaťročnej, silne pripomínajúcej titul Habajovej knihy Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej, Šulej dodáva: „Gymnazistky zostarli.“
Tri mladé slovenské básnické debuty naraz naozaj nie sú pravidlom. Žeby nový trend vydavateľstva Drewo a srd? „Je to náhoda,“ stroho popravde odvetí Peter Šulej. Stratu príliš odvážnej ilúzie tak vyvažuje príjemný pocit z malého čara nechceného.
