miestu, o rok sa v drese armádneho kubu už tešil z titulu. V ročníku 1997/98 obhájil prvenstvo ako obranca Slovana, v ďalšom roku gratuloval ako porazený finalista Košičanom. Od sezóny 1999/2000 ho získal HKm Zvolen a po 2. mieste vlani ako kapitán dvíhal nad hlavu víťaznú trofej.
Prešedivený štyridsiatnik s postavou desaťbojára aj tohto roku vedie zvolenský tím s „céčkom“ a s novou chuťou na finále. „Po titule to naši fanúšikovia čakajú ako samozrejmosť, ale nebude to jednoduché. Oproti minulej sezóne sa Extraliga vyrovnala, oveľa silnejšie sú napríklad Košice a aj obaja nováčikovia Žilina s Nitrou môžu prekvapiť. Medzi desiatimi mužstvami nevidím vyloženého outsidera,“ vravel zvolenský obranca, ktorý 28. októbra oslávi 41. narodeniny. Jeho hokejový spolupútnik Igor Liba, o týždeň mladší útočník z Košíc, brázdi teraz prvoligové klziská.
„Letná príprava dá každoročne telu zabrať, najhorší je prechod na ľad. Vtedy treba zaťať zuby. Už to mám za sebou a teším sa na každý tréning, na každý zápas. Stále cítim radosť z hokeja a to ma drží na extraligovom ľade,“ odvetil na otázku, ktorú denne počuje ikskrát - či hokeja ešte nemá plné zuby. V rámci prípravy na suchu ani tohto roku nechýbal na tristokilometrovej cyklotúre Bratislava - Jasná a vo vyše 200-člennom peletóne si strážil pozíciu najlepšieho hokejistu na dvoch kolesách, keďže štartoval aj slovanista Kapuš a Skaličan Čársky.
„Som súťaživý typ, chcem vyhrávať. Možno to niekomu znie úsmevne, ale aj v tejto sezóne chcem byť medzi obrancami v Extralige najlepší - čo sa kanadského bodovania týka,“ zdôraznil populárny Džugala. V minulom ročníku nazbieral v základnej časti a v play off rekordných 56 bodov za 18 gólov a 38 prihrávok. Tréner Ernest Bokroš ho využíval v najdôležitejších momentoch zápasu, skúsený hokejista vynikal pozičnou hrou, presnou prihrávkou a prudkou strelou.
„Keď v príprave na túto sezónu vkročil do šatne Zvolena junior z Martina Benko, spomenul som si na svoje ligové začiatky v Slovane v sedemdesiatom deviatom - Milanovi Kuželovi som sprvu vykal. Teraz mi to pripadá zvláštne, že Benko aj obranca Tomko hrajú vo zvolenskej juniorke proti môjmu synovi Robovi, obrancovi Slovana, a potom nastúpia v mužstve so mnou,“ spomenul Pukalovič svojho nasledovníka v rodine. Len je mu ľúto, že na syna nemá viac času. Extraligový kolotoč sa rozbehol a zo Zvolena to nie je do Bratislavy na skok.
Hoci Pukalovič za vyše 20 rokov v hokeji zažil rôzne formy prípravy, tohtoročná bola aj preňho špecifická. Zvolen skúšal takmer 80 hráčov a stalo sa, že v jeden deň mali hernú previerku štyri mužstvá HKm - dve doma a dve vonku. „Neraz sme ešte ráno nevedeli, v ktorom tíme nastúpime. Zostavy sa neustále miešali, a tak ešte chvíľu potrvá, kým sa noví hráči s mužstvom zžijú a v kabíne sa vytvorí správna atmosféra,“ vysvetľoval obranca s číslom 4.
Po dvoch tituloch v Trenčíne a Slovane (1997, 1998) prišli v jeho kariére dve 2. miesta v Slovane a vo Zvolene. Vlani znova oslavoval extraligové prvenstvo a keď takto rátal: „Vychádza mi, že teraz by Zvolen opäť mal byť majstrom. Potom zrejme zavesím korčule na klinec. Alebo ešte potiahnem ďalšiu zimu?“ uvažoval veterán na korčuliach.
ONDREJ GAJDOŠ
