Dohoda medzi Veľkou Britániou a Zimbabwe predpokladá návrat k vláde zákona po osemnásťmesačnej hospodárskej a politickej kríze. „Ide o zásadný prielom,“ informoval nigérijský minister zahraničných vecí Sule Lamido. Kompenzáciou za prerušenie konfiškácie belošských fariem má byť britská finančná pomoc pri prerozdeľovaní pôdy. Ako odstupné ju dostanú najmä bieli farmári. Dohoda ďalej Zimbabwe zaväzuje rešpektovať základné práva a slobody všetkých občanov vrátane belochov.
„Je to najlepšia správa, akú sme o Zimbabwe počuli za posledných osemnásť mesiacov,“ vyhlásil juhoafrický prezident Thabo Mbeki, ktorý sa na riešení krízy u severných susedov angažoval osobne.
Dohodu privítali aj ostatní africkí členovia Commonwealthu. Jeho generálny tajomník Don McKinnon a zástupcovia britskej vlády však ostávajú opatrní. „Dohoda je jedna vec a jej uplatnenie v praxi druhá,“ varoval McKinnon, „Zimbabwe nám ešte musí dokázať, že to myslí vážne.“
Niekdajšia druhá najvyspelejšia africká krajina sa pred rokom a pol ocitla na pokraji hospodárskeho kolapsu. Prezident Robert Mugabe, ktorý na jej čele stojí od vyhlásenia nezávislosti v roku 1980, po dvadsiatich rokoch socialistického experimentovania siahol na belošskú pôdu. Sedemdesiattisícová belošská komunita v Zimbabwe tvorí len 0,6 percenta populácie. Jej 4500 fariem však ešte v roku 1999 produkovalo celé dve tretiny HDP krajiny. Tunajší belosi pred dvoma rokmi vyvážali potraviny do štyridsiatich afrických krajín a EÚ. Dnes krajina žije z humanitárnej pomoci.
Mugabemu okrem britskej vlády nedôverujú ani komentátori. „Viac ako úprimná snaha vyriešiť domácu krízu Mugabeho k dohode s Britániou dotlačili okolnosti,“ napísal britský denník Daily Telegraph, „znárodňovanie mu nevyšlo a na budúci rok budú v Zimbabwe prezidentské voľby, ktoré by opäť rád vyhral.“
PRE SME - ROMAN LIPTÁK
