Aby odbor sociálnych vecí okresného úradu vedel, na akú kompenzáciu má ťažko zdravotne postihnutý nárok a v akej výške, musí najprv posudková komisia určiť mieru jeho funkčnej poruchy (nedostatok telesných, duševných a zmyslových schopností trvajúci dlhšie ako jeden rok). Tá sa určuje v percentách na základe postihnutia alebo choroby – v prílohe zákona o sociálnej pomoci je na každú chorobu a postihnutie fixne stanovená vrchná aj dolná percentuálna hranica.
Ak má žiadateľ viac funkčných porúch, miera jeho poruchy sa určí podľa najvyššej. Výslednú percentuálnu hodnotu možno zvýšiť ešte o ďalších 20 percent, a to s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré spôsobujú znevýhodnenie.
Keďže nový zákon dáva dôraz na individuálne posúdenie potrieb žiadateľa, po novom (od roku 1999) sa už posudzujú aj jeho osobnostné predpoklady (aké má vlastnosti, ako sa usiluje riešiť sociálnu núdzu vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou), rodinné prostredie (akú pomoc mu poskytuje rodina), ale aj prostredie, ktoré ovplyvňuje jeho integráciu do spoločnosti (hodnotenie podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu).
Aj preto sa môže stať, že pacienti s rovnakým postihnutím dostanú iný príspevok.
Posudková komisia na záver všetky percentá zráta a vydá posudok o miere funkčnej poruchy, ktorý zahŕňa aj sociálne dôsledky jeho postihnutia.
Ak je miera funkčnej poruchy u žiadateľa vyššia ako 50-percent, je uznaný za ťažko zdravotne postihnutého. Súčasťou posudku je vždy aj návrh kompenzácie.
Príslušný odbor sociálnych vecí potom občanovi vydá preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby a určí, aký príspevok a v akej výške dostane.
Ako však upozorňujú okresné úrady, zákon o sociálnej pomoci nie je všeliek a nerieši všetky oblasti života postihnutého – rieši oblasti mobility, komunikácie, sebaobsluhy a nevyhnutných životných úkonov.
