Barborka Bradáčová, ktorá po narodení prekonala detskú obrnu, je stredoškoláčka. S pomocou osobnej asistentky zvládne tento rok maturitu. S mamou býva v klasickom petržalskom byte. Aby sa v ňom mohla pohybovať s invalidným vozíkom, museli ho upraviť na bezbariérový. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Väčšina ľudí žiadala najmä o ortopedické, kompenzačné či iné pomôcky, ale aj o príspevok pri starostlivosti o blízku a inú osobu.

1. júla 1999 začal platiť zákon o sociálnej pomoci, ktorý zaviedol nové formy kompenzácie. Štát dával na účelové peňažné dávky postupne čoraz menej – z 1,7 miliardy v roku 1999 klesli náklady v roku 2002 na asi 700-tisíc.

Prijatie tohtoročnej januárovej novely vyvolalo obavy, že štát chce na ťažko zdravotne postihnutých ešte ušetriť. Lýdia Brichtová, riaditeľka odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím z ministerstva sociálnych vecí vysvetľuje novelu takto: „Novelu sme neprijímali preto, aby štát ušetril, ale preto, že náklady na systém sa neúmerne zvýšili a vzhľadom na ekonomické možnosti tejto krajiny boli neúnosné.“

Od roku 1999 sa totiž zväčšila skupina ľudí, ktorým štát chce pomôcť. Dovtedy platný zákon umožňoval pomáhať len ľuďom so zrakovým, telesným, sluchovým alebo mentálnym postihnutím. „Od 1999 sa však poskytujú kompenzácie od štátu aj iným skupinám občanov, napríklad aj občanom s onkologickými či kožnými ochoreniami, ale aj duševnými chorobami a poruchami,“ objasňuje Brichtová.

V tomto období sa na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje na ďalšej novelizácii zákona o sociálnej pomoci, ktorá by mala platiť od 1. januára 2004. Sprísni podmienky a niektorí ľudia, ktorí dnes užívajú príspevky alebo sociálne služby, nebudú spĺňať nové kritériá,“ uzatvára Brichtová.

Súčasne sa pripravuje aj úplne nový zákon o komepnzáii ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý by mal naodbnúť účnnosť 1.1. 2005.