FOTO – ARCHÍV TASR
(7. – 14. augusta)
Počet účastníkov: 1572, počet krajín: 153, medaily získali atléti 25 štátov
Svetové rekordy – 400 m: Jarmila Kratochvílová (Československo) 47,99 s (prvý čas pod 48 s), 4x100 m: USA (King, Gault, C. Smith, C. Lewis) 37,86
Víťazný oblúk československého športu. Jarmila Kratochvílová vyhrala kombináciu behov na 400 m a 800 m, čo sa nikdy pred ňou, ani po nej žiadnej žene nepodarilo. Guľa patrila Helene Fibingerovej a zlatú žatvu zavŕšil rodák z dedinky Ohrady pri Dunajskej Strede, diskár Imrich Bugár. Hneď v úvodný deň zažiaril kremnický rodák, vtedy 23-ročný chodec Jozef Pribilinec. Dopochodoval druhý, rovnako o štyri roky v Ríme, aby v Soule zvíťazil. Ako dosiaľ jediný slovenský atlét na olympiáde. Členkou striebornej štafety ČSSR na 4x400 m bola Zuzana Moravčíková, ktorá pochádza zo Šale.
V Helsinkách sa svetu predstavili hneď tri megahviezdy – stálice. Dvadsaťjedenročný Carl Lewis predznačil budúcnosť najlepšieho atléta histórie tromi víťazstvami. V diaľke zažiarila prvý raz vtedy 18-ročná Nemka z Gery Heike Dauteová-Drechslerová. Nik nečakal, že gaštany z ohňa za pomerne neúspešnú výpravu ZSSR bude ťahať úplne neznámy 19-ročný Ukrajinec Sergej Bubka.
II. RÍM 1987
(28. august – 6. september)
Počet účastníkov: 1741, počet krajín: 157, medaily získali atléti 27 štátov
Svetové rekordy – 100 m: Carl Lewis 9,93 – vyrovnaný, výška: Stefka Kostadinovová (Bulharsko) 209 cm, platí dodnes.
Podujatie s úvodom ako hrom. Kanaďan Ben Johnson deklasoval na stovke Carla Lewisa vo svetovom rekorde 9,83 s. Až o rok sa ukázala pravá príčina nezvyčajnej Johnsonovej muskulatúry. Našli mu toľko stôp po anabolických preparátoch, že dostal doživotný zákaz činnosti.
V Ríme začínal svoju veľkú kariéru legendárny oštepár Jan Železný, ktorý atleticky rástol v banskobystrickej Dukle. V Nitre 31. mája 1987 hodil svoj prvý svetový rekord 87,66 metra. Honzo, najmladší rekordér v histórii svojej disciplíny (21 rokov) nestačil na Fína Rätyho i Jevsiukova (ZSSR). Cestu za tromi prvenstvami na OH (má aj striebro) a rovnakým počtom na MS začal bronzom. Oštepársky svetový rekordér (98,48 m) bude štartovať aj v Paríži.
III. TOKIO 1991
(23. august – 1. september)
Počet účastníkov: 1551, počet krajín: 164, medaily získali atléti 29 krajín
Svetové rekordy – 100 m: Carl Lewis 9,86, diaľka: Mike Powell 895 cm, platí dodnes, 4x100 m: USA (Cason, Burell, Mitchell, Lewis) 37,50 s
Na Olympijskom štadióne sa strhol historický diaľkarský súboj. Američan Mike Powell poslal do minulosti kozmický svetový rekord 890 cm svojho krajana Boba Beamona z mexickej olympiády 1968. Výkon mal prežiť tisícročie, napokon vydržal „iba“ do tokijského večera 30. augusta 1991. Iróniou je, že ho neprekonal ten, ktorý ho zdolať mal. Lewis sa nikdy nestal diaľkarským rekordérom, hoci v tejto disciplíne bol najmenej poraziteľný. Aj v Tokiu bol v podstate lepší. Pripomeňme si vývoj skvelého predstavenia – 1. pokus: Powell 785 cm – Lewis 868 cm, 2.: Powell 854 – Lewis prešľap, 3: Powell 829 – Lewis 880 s vetrom, 4. Powell 880 – Lewis 891 s vetrom, 5. Powell prešľap (podľa svedkov skok za 9 metrov) – Lewis 887, 6. pokus: Powell 895 – Lewis 884.
IV. STUTTGART 1993
(13. – 22. augusta)
Počet účastníkov: 1689, počet krajín: 187, medaily získali atléti 36 krajín
Svetové rekordy – 110 m prek.: Colin Jackson (V. Británia) 12,91 s, platí dodnes, 4x100 m: USA (Drummond, Cason, Mitchell, Burrell) 37,40 – vyrovnaný, 4x400 m: USA (Valmon, Watts, Reynolds, M. Johnson) 2:54,29, 400 m prek.: Sally Gunnellová (V. Británia) 52,74, trojskok: Anna Biriukovová (Rusko) 15,09 m
Po prvý raz rozdávali víťazom mercedesy. Padlo päť svetových a mohol aj šiesty. Bubkovi pri pokusoch na 614 cm rozhodcovia dva razy chybne spustili časomer. Po trinástich rokoch súťaženia na OH a MS, štyroch olympijských medailách a ôsmich z MS konečne vyhrala zlatú medailu v individuálnej disciplíne fenomenálna jamajská šprintérka, dnes Slovinka Merlene Otteyová na 200 m. Úvodné zlato si na 10 000 m vybehal Etiópčan Haile Gebrselassie. Američanka Gail Deversová vyhrala nezvyčajnú kombináciu hladkého i prekážkového šprintu.
V. GÖTEBORG 1995
(4. – 13. augusta)
Počet účastníkov: 1804, počet krajín: 191, medaily získali atléti 43 krajín
Svetové rekordy – trojskok: Jonathan Edwards (V. Británia) 18,16 a 18,29, platí dodnes, 400 m prek.: Kim Battenová (USA) 52,61 s, trojskok: Inessa Kravecová (Ukrajina) 15,50 m, platí dodnes
Trojskokanské rekordy Brita Edwardsa 18,29 a Ukrajinky Kravecovej 15,50 m vošli do dejín. Osemnásťmetrová hranica prestala strašiť v priebehu približne dvadsiatich minút. Edwards skočil na prvý pokus 18,16 m, druhý 18,29 m. Výkon Kravecovej sa zrodil za úplne ojedinelej situácie. Ukrajinka po dvoch prešľapoch potrebovala skočiť približne 14,50 m, aby vôbec postúpila do finále. Zvládla to dokonale, doskočila presne o meter ďalej. Prvý titul na štvorstovke získal Michael Johnson.
VI. ATÉNY 1997
(1. – 10. augusta)
Počet účastníkov: 1882, počet krajín: 198, medaily získali atléti 41 krajín.
Bez svetového rekordu
Spojenie olympiády a šampionátu pod Akropolou bilo do očí na každom kroku. Gréci si z podujatia urobili skvelú „kortešačku“ kandidátskeho mesta OH 2004. MS boli začiatkom augusta, voľba, pre Atény úspešná, v septembri. Samotný atletický sviatok až taký vydarený nebol. Osemdesiattisícové hľadisko Olympijského štadióna bolo väčšinou až z troch štvrtín prázdne, pravda, ak nesúťažil práve Grék.
Pre Slovákov boli Atény skutočne božské. Dnes 34-ročný krompašský rodák, prekážkar na 110 m Igor Kováč mal v celej sezóne skvelú formu, v Štokholme utvoril slovenský rekord svetovej úrovne 13,13 s. Bežec s neodmysliteľnou retiazkou s krížikom sa hladko dostal do finále. Po pretekoch sa z veľkej obrazovky nad tribúnou oproti cieľovej rovinke dozvedel, že skončil na skvelom treťom mieste.
V mixzóne pre rozhovory skrýval šťastie za bezstarostnosť. „Však ste všetko videli, normálne preteky,“ klamal úplne úmyselne, lebo normálne neboli. Igorovi vyžrebovali prvú dráhu, čo prekážkar nemá rád. V tomto prípade to však bola výhoda, Igor sa pri behu totiž otáča doľava, k ploche štadióna. Súperov nevidel. Zle odštartoval a zakopol o prvú prekážku. Potom bežal o život. „Nič som nevnímal, ibaže som konečne chytil správny rytmus. V cieli som zbadal tieň padajúceho Nemca Schwarthoffa. Vedel som, že som pred ním, ale o tom, či som siedmy alebo prvý, som nemal potuchy,“ priznal sa zverenec trénera Pospíšila s dôvetkom, že tušenie si overoval na obrazovke.
Prvý raz zažiarila najväčšia hviezda posledného obdobia. Marion Jonesová vtedy po štvormesačnom tréningu po ťažkej zlomenine nohy vyhrala stovku. Predtým sa tri roky venovala špičkovo basketbalu. Šampionát objavil pre veľký svet aj Greena, ktorý odvtedy získal tri zlaté zo stovky. Pošepkávalo sa, že tréner-šaman John Smith pred finále nechtiac pomenil „čarovné nápoje“ (vraj s neznámou podpornou tekutinou). Ten lepší mal dostať hlavný favorit Trinidadčan Boldon. Greene bol jeho sparringpartner.
Od Atén už IAAF vypláca na dlaň – 60 000 dolárov pre víťaza, 30 000 za druhé miesto, 20 000 za bronzovú priečku. Za prípadný svetový rekord „prihadzuje“ 100 000 USD. Tento stav platí dodnes.
VII. SEVILLA 1999
(20. – 29. augusta)
Počet účastníkov: 1881, počet krajín: 203, medaily získali atléti 46 krajín
Svetové rekordy – 400 m: Michael Johnson (USA) 43,18 s, žrď: Stacy Dragilová (USA) 460 cm – vyrovnaný.
Šampionát patril fenoménovi Michaelovi Johnsonovi, ktorý už držal neskutočný svetový rekord na dvojstovke – 19,32 s. Ten na obľúbenejšej štvorstovke márne naháňal vyše desať rokov (patril krajanovi Reynoldsovi – 43,29 s).
Clyde Hart, tréner rekordéra pred štartom finále štvorstovky odpovedal na bežnú otázku – ako bude bežať váš zverenec – stroho: Rýchlejšie ako ostatní ľudia. Stalo sa. Texasan svojím drobným bežeckým krokom 2,50 metra (Reynoldsovi namerali 2,70 m) pri výške 183 cm v polohe mierne zaklonenej meravej sochy konečne získal vytúžený svetový rekord na 400 m – 43,18 sekundy. Texasan sa stal najúspešnejším atlétom histórie šampionátov. Vybojoval ôsme zlato.
VIII. EDMONTON 2001
(3. – 12. augusta)
Počet účastníkov: 1937, počet krajín: 209, medaily získali atléti 44 krajín
Bez svetového rekordu
Šampionát amerických šprintérskych hrdinstiev. Očakávaný súboj „nepriateľov“ Greena a Montgomeryho vyhral známejší už trojnásobný majster sveta, hoci posledné metre doskákal Maurice zotrvačnosťou do cieľa s natiahnutým svalom. Ešte horšie sa mohla skončiť štafeta najväčších favoritov. Greene ju vynechal. Šoumen Jon Drummond sa v semifinále presvedčil o statočnom srdci. Tradičný rozbiehač kvarteta vyšliapol, podvrtol si členok, ale v krutých bolestiach stačil kolík odovzdať. Na stovke žien Jonesovú senzačne zdolala Ukrajinka Blocková.
