Nemecko spolu s Talianskom, ako bývalé štáty s najlepšími obrancami, sú už celkom vybrakované. Celá Európa hľadá futbalistov schopných neutralizovať súperových útočníkov a zároveň presnou prihrávkou založiť útok. Časy čistej obrany muža proti mužovi, keď sa obrancovia lepili na útočníkov, sú minulosťou. Rovnako predtým glorifikované zastavenia vkĺzačkami. Dnes musí byť obranca schopný predbehnúť súpera a musí rovnako dobre driblovať. Preto je hľadanie defenzívnych hráčov také ťažké.
Ani my v Bayerne Mníchov – napriek istým problémom v obrane – sme nekúpili žiadnych nových hráčov pred otvorením jarnej časti Bundesligy. Nemôže to byť len tak hocikto. Musí byť schopný prihrávať ako Lothar Matthäus. Matthäus so svojou rýchlosťou a dlhými, presnými pasmi zozadu, bol prototypom moderného hráča obrany. No ako 39-ročný je už, bohužiaľ, pristarý.
Z tohto dôvodu sa nedá povedať, že by Bayern Mníchov vstupoval do odvetnej časti Bundesligy ako favorit. Všetci pociťujú tlak, no zvlášť Bayer Leverkusen. Je to preto, že Bayer zistil, kde možno v súčasnosti nájsť najlepších obrancov na svete – v Brazílii a v Argentíne. Kúpil Lucia z brazílskeho Internacional Porto Alegre, rýchleho hráča, ktorý hrá dobre hlavou. Keďže je Brazílčan, fakt, že je tiež veľmi šikovný v práci s loptou, je len samozrejmosťou. Berti Vogts, bývalý tréner nemeckej reprezentácie, prevzal neľahkú úlohu v Leverkusene a momentálne dokonale žiari šťastím. Používa termín „absolútna svetová trieda“, keď hovorí o tomto Brazílčanovi. No okrem Lucia kúpil Leverkusen aj Placenteho z argentínskeho River Plate Buenos Aires. Tým vyriešili v Bayeri problém obrany na ľavej strane.
Spolu s Juhoameričanmi sa v Bundeslige vyskytuje ešte ďalší nový trend. Na mysli mám Čechov. Schalke 04, klub, ktorý prekvapujúco vyhral jesennú časť, už roky využíva služby Němca a Látala. Teraz Eintracht Frankfurt dúfa, že v Karlovi Radovi zo Slavie Praha získal hráča, ktorý vyrieši svoje problémy s defenzívou, a tým sa vyhne zostupu. Hamburger SV získal v „železnom mužovi“ Ujfalušim z Olomouca tretieho Čecha v sezóne.
To všetko bledne v porovnaní s 20-ročným mladíkom Tomášom Rosickým zo Sparty Praha. Mnoho klubov malo o neho záujem – Arsenal Londýn, FC Liverpool, Lazio Rím i môj vlastný klub, Bayern Mníchov. Prihadzovali sme sumu až do určitej výšky, a potom sme ustúpili Borussii Dortmund.
Ten klub mohol podstúpiť riziko, že zaplatí 25 miliónov mariek odstupného za tohto mladého, šľachovitého hráča so skvelou technikou. My v Bayerne sme tiež mali pripravené peniaze, no nechceli sme Rosického hneď.
Prirodzene však existujú skreslené predstavy. Na trh sa pretláčajú aj hráči, ktorí naozaj nepredstavujú žiadne posily pre Bundesligu. Na poslednom prestupovom zozname pred tým, než sa trh uzavrel, sa ponúkalo 121 hráčov. Medzi nimi štyria Kórejčania, jeden Litovčan – momentálne v Uruguaji – a dokonca traja hráči z klubu, o ktorom som doteraz vôbec nepočul, Krídla Sovietov Samara niekde z Ruska.
Títo hráči nemusia byť zlí. Čoraz viac z nich sa pretláča na trh. A nanešťastie počujeme o stúpajúcom počte hráčov z Afriky, ktorí používajú falošné európske pasy a pokúšajú sa nájsť si miesto v Európe. V Bundeslige hrá veľa Afričanov, ktorí sa stali favoritmi fanúšikov. Stačí mi zmieniť sa o našom obrancovi Kuffourovi z Ghany, ktorého mníchovskí fanúšikovia milujú. Teraz máme problém udržať ho, lebo ho chcú viaceré kluby. Barcelona nám ponúka vyše 30 miliónov mariek.
V prvej polovici bundesligovej sezóny bolo v akcii presne 200 zahraničných hráčov, čo je asi 50 percent všetkých hráčov. V druhej polovici táto cifra dokonca stúpne na 220. Hoci to nie je dôvod na obavy, nie je to ani optimistická tendencia vývoja. Zahraniční hráči, predovšetkým tí z krajín bývalého komunistického bloku vo východnej Európe, sú len lacnejší ako Nemci. Pokiaľ ide o prestupové sumy, aj pokiaľ ide o platy. Vo svete obchodu by sa dalo povedať, že pomer ceny k hodnote je ešte vždy v rovnováhe.
Keďže všade, dokonca aj v chudobnejších štátoch, rastú platy a prestupové sumy závratnou rýchlosťou, mám svoje obavy z budúcnosti. Musíme nájsť nové pravidlá. To však nič nezmení na fakte, že cudzinci sú pre Nemecko prínosom. Svojím umením na ihrisku môžu pomôcť predchádzať rasizmu, ktorý sa občas u nás vynorí. Často sú vzorom pre futbalové know-how a disciplínu.
Aby som uviedol dva príklady: pozrime sa na Schalke 04, kde hrá Belgičan Emile Mpenza a Dán Ebbe Sand. Tento pár tvorí asi najsilnejší útok v Bundeslige. Ak im to spolu bude aj naďalej tak dobre klapať, Schalke môže v lete pokojne vyhrať titul. A keď budú hráči preberať majstrovský pohár, k dispozícii bude iba veľmi málo Nemcov.
FRANZ BECKENBAUER
(Autor je prezidentom Bayernu Mníchov)
