Študent rozdávajúci propagačné letáky Slovenska na priechode v Jarovciach odsledoval, že najviac k nám chodia Taliani, Rakušania, Nemci.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Na deviatich najväčších hraničných priechodoch rozdávajú brigádnici v tričkách s nápisom Slovakia propagačné letáky o Slovensku. „Ideme na Slovensko už asi dvadsiatykrát,“ hovorí Frank z Nemecka. V aute sedí s manželkou, mieria do Dolného Kubína, leták nepotrebujú, slovenské regióny dobre poznajú.
„Najviac sa nám páči Orava a Tatry,“ hovorí Frank. Manželka okamžite dopĺňa: „Aj Slovenský raj. Príjemní ľudia, pekná príroda, dobré jedlo aj pitie,“ hladká sa názorne po bruchu.
Na hraničnom priechode Jarovce rozdáva letáky študent fakulty telesnej výchovy Ľuboš Viktorin. Robí aj záznamy, akí turisti k nám chodia. „Najviac Taliani, Rakúšania, Nemci, Poliaci a Maďari. Okolo práve prechádza talianska rodinka a berie si leták v angličtine. Po anglicky nevie, dokáže však vysvetliť, že cez Slovensko iba prechádza a mieri do Poľska. „Taliani často leták vrátia, nevedia jazyk,“ hovorí Viktorin. Na priechode sa strieda s kolegom – po šiestich alebo dvanástich hodinách.
Každému vodičovi ponúknu leták so základnými štandardnými informáciami. Na prvej strane sa píše, koľko má Slovensko obyvateľov, akú má rozlohu, kam treba volať v prípade núdze, aké je napätie v zásuvkách a dokedy sú otvorené obchody. Na ďalšej strane je mapka s turistickými informačnými kanceláriami a kontakty na ne. Posledná strana hovorí o slovenských zaujímavostiach – koľko je tu hradov, jaskýň, jazier, kúpeľov, koľko lokalít je na zozname UNESCO.
Letáky a kampaň pripravila Slovenská agentúra pre cestovný ruch, platená z rozpočtu ministerstva hospodárstva. Príchodiaci, ktorí vyzerajú perspektívne, teda karavany či autá s väčším počtom turistov, dostanú aj obsiahlejšie brožúrky o slovenských pamätihodnostiach.
„Nikto si zatiaľ nepýtal radu, kam sa ísť pozrieť. Zaujíma ich najčastejšie, kde si môžu kúpiť diaľničné známky, kde zmeniť peniaze, či sa u nás dá platiť kreditkou, alebo eurami. Jeden Angličan sa pýtal, koľko tu stojí pivo,“ hovorí Viktorin. Tieto informácie v letákoch nie sú.
Za rozdávanie letákov dostáva Ľuboš 50 korún hrubého na hodinu, vraj je to zatiaľ jedna z jeho najlepších brigád. „Skúšal som predávať ruže, jednu po 75 korún, z toho 25 korún malo byť mojich. Beháte po meste, no za štyri hodiny predáte možno päť z nich.“ Potom jazdil po meste so zmrzlinovým vozíkom, ale pršalo a predaj nebol dobrý. Skúšal i práce na stavbe či administratívu v sporiteľni. (haj)
